Je to ešte odvrátenejšia strana Mesta hriechu. V tuneloch pod ulicami Las Vegas je kráľovstvo stoviek ľudí bez domova. Od povrchu nablýskaného mesta, od herní s ruletou a automatami a od nočných podnikov ho delí iba sedem metrov. Sedem metrov, pod ktorými je zamĺknutý smutný svet.
Niektorí jeho obyvatelia sa živia ako žobráci, iní majú bežné zamestnanie, ale kvôli nízkym platom musia bývať v podzemí, ďalší sa pretĺkajú napríklad ako pasáci.
Las Vegas je mesto so štvrtou najvyššou mierou bezdomovectva v Spojených štátoch. Na desať tisíc obyvateľov pripadá päťdesiat ľudí bez strechy nad hlavou.Okrem poslednej ekonomickej krízy a recesie, ktorá sa dotkla všetkých amerických štátov, sú jedným z dôvodov vysoké náklady na bývanie v štáte Nevada. Viac ako 81 percent jeho chudobných obyvateľov na neho vydá cez polovicu svojich príjmov.
V centre Las Vegas, vlastne priamo pod jeho herným impériom, cítia bezdomovci šancu na to, že sa im dostane omrviniek zo stola rozparádených hráčov.
Často to aj vychádza. Tí, ktorým sa v hre darí, sa občas zmilujú a odovzdajú pár drobných z výhry. Niektorí roztržití či opití gambleri si zas občas zabudnú z automatu vybrať výhru.
Lenže svet herných strojov je aj nebezpečným lákadlom. Peniaze totiž prúdia aj opačným smerom, končia v nich mnohé financie ľudí bez domova. Je to lákadlo.
Nie je však jediným, druhým sú drogy. Heroín, crack, metamfetamín.
Jedným z obyvateľov podzemia je Bill, veterán z Panamy. Ostatne veteránov je medzi bezdomovcami veľa. Bill má však výsadu: jeho príbytok v tuneli je chránený železnými dverami.
Steven a jeho priateľka Kathryn v podzemí „vlastnili“ umne vybudovaný „byt“, ktorý mal spálňu, kuchynku a dokonca aj sprchovací kút. Prišli o neho pri prietrži mračien.