Džentlmeni sa s dámami prechádzali po monumentálnej promenáde, debatovali nad pohárom, počúvali vojenský orchester, večery trávili ruletou. Kasíno v rumunskom Constante bolo okázalým svätostánkom bohatých a mocných. Dnes je fascinujúcim laboratóriom pozvoľného chátrania a úpadku.

Pôsobivú budovu v prímorskom rumunskom meste Constanta postavil v roku 1910 mladý rumunský architekt švajčiarskeho pôvodu Daniel Renard. Slávnostne ho otváral samotný kráľ Karol I. a podnik mal byť klenotom obdobia bezstarostnosti a pokoja nazývaného Belle Époque, Krásne roky.
A naozaj, budova v štýle Art Nouveau a s jasnými akcentmi baroka sa stala perlou Čierneho mora, jazdila do neho spoločenská, politická a vojenská smotánka. Jeho majitelia vôbec nemysleli len na hazardné hry, honosné sídlo ponúkalo aj gastronomický raj, výlety a bohatý kultúrny program, hrali sa hry, tancovalo sa.
Krásne roky sa však mali blížiť ku koncu, architektonický skvost, ktorý bol vstupnou bránou do najstaršieho rumunského mesta, mali čakať dramatické roky. Najprv prišla prvá svetová vojna a nasledovala doba krízy.
Za druhej svetovej vojny sa budova zmenila v lazaret, potom sa v nej prevádzkovala reštaurácia a organizovali sa svadby, krsty, stalinisticke akcie. Sláva prvých rokov opadávala.
Veľkoleposť objektu prevyšovala ekonomické možnosti stalinistického štátu, na udržiavanie a opravy budovy neboli peniaze. Posledná rekonštrukcia sa konala v roku 1988, v roku 1990 sa budova prestala využívať. Stíchla, zmĺkla.
Od tej doby nezadržateľne chátra, jej domácimi sú divoké mačky a holuby.
Rozprestiera sa v ňom zúfalstvo, ktoré je vpísané do každej pukliny na stene, do každého rozbitého zrkadla, do každého spadnutého obrazu.
V roku 2007 budovu tamojšia radnica prenajala izraelskej spoločnosti, ktorá plánovala renováciu za 15 miliónov eur. Nikdy k nej nedošlo, po zrušení dohody objekt pripadol ministerstvu regionálneho rozvoja a turizmu, rekonštrukciu to však budove neprinieslo.
Jedinou známkou štátnej starostlivosti je ochranka, ktorá objekt stráži a stráži, aby ho ničil len zub času.