HC Slovan Bratislava – Barys Astana 4:2 (2:0, 1:1, 1:1)

489

Opäť vypredaný štadión a výborná divácka kulisa. Slovan, ktorý má na svojom konte v sezóne 2012/13 z prvých ôsmich stretnutí 15 bodov a je v Západnej konferencii tretí.
Zlomové okamžiky:
Gól vo vlastnom oslabení Michala Vondrka po ukážkovom bekhendovom blafáku, ktorý vrátil Slovanu opäť dvojgólové vedenie.
Trestné strieľanie V 33. min fauloval v nájazde Ďatelinka Bochenského, ale zámorský hráč v službách Barysu nepremenil nariadené trestné strieľanie.
Diváci videli aj pästné výmeny medzi Krasnoslobodcevom so Švárnym, Ölveckého s Mnacjanom či Štajnocha s Antropovom. Vďaka častým presilovkám sa pomer striel upravil v prospech Barysu, ale Janus odolával.

Hlasy po zápase:
Rostislav Čada (tréner Slovana): „Bolo to rýchle stretnutie, hralo sa s nasadením, ale pomerne nečisto. My sme zo súboja vyšli s mínus jedenástimi trestnými minútami, čo sa prejavilo v nasadzovaní hráčov a ich postupnej únave. Našťastie, zásluhou bojovnosti a odvedenej práce sa to pre nás skončilo veľmi pozitívne, lebo sme dali dva góly v oslabení. To sa ukázalo ako rozhodujúce spolu s dobrým výkonom Jara Janusa a veľkej podpore nášho publika.“
Vladimir Krikunov (tréner Astany): „V prvej tretine sme nehrali dobre. Neviem, čo to spôsobilo. Potom to už bolo lepšie, ale v našej presilovke sme inkasovali dva góly, čo rozhodlo. Pozrel som si duel Slovana s Omskom, už vtedy to bol z strany bratislavského tímu dobrý výkon. Ja som očakával od mojich hráčov, že zahrajú lepšie. Nešli nám presilovky.“
Miroslav Šatan, kapitán Slovana: „Niektoré verdikty boli nepochopiteľné. O to lepší pocit máme, že sme zdolali aj rozhodcov. Takéto nespravodlivosti utužia kolektív. Chalani odpovedali najlepšie ako sa dalo – víťazstvom.“
Ľubomír Višňovský, obranca Slovana: „Dnes to bolo naozaj vydreté. Bolo veľa vylúčení, o to ťažšie sa hralo a v závere už chýbali sily. Priznám sa, že aj mne, ale v prvej tretine som sa cítil oveľa lepšie ako v prvom zápase. Som rád, že sme strelili góly na začiatku a nemuseli sme to doťahovať. Doťahovať museli oni a o to viac ich to stálo síl. K výkonu rozhodcu sa nebudem vyjadrovať.“
Prítomnosť jedného z najlepších svetových obrancov v tíme Slovana privítali diváci s obrovským nadšením. Višňovskému opäť tlieskali už pri hymne a po viacerých pekných akciách aj v samotnom zápase. „Je to neskutočné. V takejto atmosfére sa úplne inak hrá. Keď povedia moje meno a ľudia tlieskajú zahreje ma pri srdci a poviem si: ‘Nie nadarmo hrám ten hokej.’ Je to veľká pocta ale aj záväzok. Chcem hrať čo najlepšie, aby som nikoho nesklamal. Momentálna eufória je neskutočná. Cítim sa ako počas majstrovstiev sveta či play-off NHL. Ľudia sa zaujímajú o zápasy, snažia sa zohnať lístky ako sa to len dá a žijú s nami. Je to naozaj krásne,“ dodal Ľubomír Višňovský.
Ako hodnotíte zápas s Astanou?
Bol to zatiaľ náš najťažší zápas v sezóne. Skúsili na nás vybehnúť s tvrdým fyzickým štýlom a provokácami, z čoho vznikali na ľade šarvátky. Dá sa povedať, že rozhodcovia hrali s nimi. Veľakrát sme mali hrať presilovku, no ‘pán rozhodca’ to posúdil presne naopak a vylúčil hráča nám. Na druhej strane musím povedať, že takéto zápasy budujú silu a charakter mužstva. Dokázali sme sa vyrovnať nielen so súperom, ale aj rozhodcami, a zápas vyhrať.
Zažili ste niekedy niečo podobné?
Nie. Diváci museli náš výkon naozaj oceniť, lebo po celý čas sme šli proti vetru a zvláštnym rozhodnutiam. Aj preto mám taký dobrý pocit z tejto výhry, hoci nás stala veľmi veľa síl.
Dalo sa vôbec komunikovať s rozhodcami?
Dalo, ale oni si robili aj tak svoje. My hráči, ako aj všetci ľudia na tribúnach sme videli niečo úplne iné, ako jeden z rozhodcov… Bolo to zvláštne a neprofesionálne z jeho strany.
Slovan vyhral štvrtý duel v rade a v tabuľke Bobrovovej divízie je na druhom mieste. Môže patriť medzi ‘štuky ligy’?
Stále platí, že sezóna sa len rozbieha, netreba prebiehať. Dali sme si cieľ v prvých desiatich zápasoch ukázať identitu tohto mužstva. Tento duel bol toho skvelým príkladom. Dokázali sme sa vyrovnať s tvrdou hrou súpera aj nespravodlivými vylúčeniami. Naozaj klobúk dole pred celým mužstvom.

Marko Daňo, útočník a strelec druhého gólu Slovana: „Ľudia boli úžasní, fandením nám veľmi pomohli. Som rád, že sa nám to s Andrejom Šťastným podarilo. Vyšachovali sme ich obranu a strieľal som v podstate do prázdnej bránky. Som rád, že mi to tam padlo hneď v prvom zápase v KHL.“

Sedemnásťročný hokejový útočník Marko Daňo nastúpil v pondelok na svoj prvý zápas v KHL a strelil druhý gól Slovana v súboji proti kazašskej Astane.
Kedy ste sa dozvedeli, že nastúpite?
V nedeľu mi tréner povedal, že možno budem hrať, ale naisto som to vedel až pred zápasom.

Boli ste nervózny?
Nie, bol som rád, že mi tréner dôveruje a tak skoro po zranení sa môžem vrátiť do zostavy. Boli to akurát tri týždne.

Zranené koleno vás neobmedzovalo?
Vôbec som ho necítil.

Ktorý moment v zápase rozhodol?
Päťminútové oslabenie po vylúčení Jana Lipianskeho. Síce sme dostali gól, ale o chvíľu neskôr Mišo Vondrka parádnym blafákom skóroval. Myslím, že hostí to zlomilo.

Hľadisko sa viackrát búrilo po verdiktoch rozhodcov…
Nechcem sa vyjadrovať na ich adresu, ale zápas príliš nezvládli. Dôležité bolo, že sme sa v oslabeniach ubránili a udržali si nervy na uzde.

Ako by ste popísali vašu gólovú akciu?
Andrej (Šťastný) mi výbornou prihrávkou naservíroval puk. Zavrel som oči, vystrelil a keď som ich otvoril, uvidel som ho v bránke.

Nechali ste si puk na pamiatku?
Áno, spoluhráči mi ho priniesli, mám ho tu (ukazuje na poličku v kabíne) a doma si ho uložím do vitrínky.

Ako sa vám páčila atmosféra?
Fanúšikovia boli úžasní. Vytrvalo povzbudzovali celý zápas.

Otec bol v hľadisku?
Bol sa na zápase pozrieť.

S čím vás odprevadil na ľad?
Povedal mi, aby som sa sústredil na svoj výkon a drel. Myslím, že som si vzal jeho slová k srdcu.

HC Slovan Bratislava – Barys Astana 4:2 (2:0, 1:1, 1:1)
Góly: 9. Michel Miklík (Vondrka), 14. M. Daňo (A. Šťastný), 23. Vondrka (bližňák), 47. Bližňák (Vondrka) – 22. Antropov (Upper), 45. Boyd (Dawes, Bochenski)
Vylúčení: 9:6 na 2 min, navyše: 19. Lipiansky 5+DKZ za nebezpečnú hru vysokou hokejkou, 34. Štajnoch 5 min za hrubosť – 34. Antropov 5 min za hrubosť, presilovky: 0:1, oslabenia: 2:0, rozhodovali: Dejev, Komarov – Misjur, Raming (všetci Rus.), 10 055 divákov.
Slovan: Janus – Ľ. Višňovský, Boumedienne, Štajnoch, Ďatelinka, J. Tabaček, Švarný – Michel Miklík, Bližňák, Vondrka – Kukumberg, Ölvecký, Bartovič – Šatan, Lipiansky, L. Hudáček – M. Daňo, A. Šťastný, Dravecký
Astana: Lassila – F. Savčenko, Litvinenko, Novopašin, Hutchinson, Grigorijev, Mnatcjan, R. Savčenko, Beľakov – Antropov, Upper, Rudenko – Bochenski, Boyd, Dawes – Krasnoslobodcev, Gavrilin, Solariov – Alexandrov, Poliščuk, Žajlauov

Hlas diváka: Polovica štadióna bola CPčkári, podobne ako ja s kamarátmi. A áno fandil som Slovanu, aj keď jeho skalných fanúšikov moc nemusím, hlavne tých futbalových. Dnes bol kotol veľmi fajn. Samí mladí ľudia a skandovali slušne a celý zápas. Ruské ****** začala skandovať tribúna oproti. Ja som sa nepridal, ale ticho som súhlasil, lebo rozhodcovia si zaslúžili.

To čo pískali bola katastrofa. Pokazili celú tretinu. Očividné fauly na slovan, sekanie, fauly lakťom, rukami do hlavy na mantinel a podobne nevideli, ale 5 minút slovanu dávali aj za veci, ktoré sa nestali. Bitku vyvolávala Astana a rozhodcovia trestali Slovan. Normálne som sa bál, aby Višňa so Šarkym neobchytili nejaké likvidačné zákroky.

Hľadisko inak vôbec nebolo nervózne. Práveže panovala dobrá veselá atmosféra a do fandenia sa pridávali všetci, ešte aj starí páni. Dokonca šla posledné dve minúty okolo štadióna vlna. Jedniné čo mi vadilo, keď sa pískalo na Astanu, keď vyhlasovali ich najlepšieho hráča. To si mohli ľuďia odpustiť
nice_day