Kathryn Harrisonová napísala knihu o incestu, ktorý sama prežila

911

Kathryn Harrisonová prežila intenzívny incestný vzťah, o ktorom napísala otvorenú knihu The Kiss. Z tej sa stal bestseller, ale samozrejme aj kontroverzná téma.

Po väčšinu života Kathryn Harrisonovej jej otec vôbec neexistoval, nebol prítomný. Vo svojom detstve ho videla len dvakrát. Jej rodičia sa vzali v sedemnástich a otec vzápätí rodinu opustil. Po piatich rokoch ju opustila aj matka, ktorá ju nechala v starostlivosti starých rodičov. V detstve si tak Harrisonová moc rodičovskej lásky neužila.

Ako vyrastala, tak si vo svojej hlave vybájila skvelého otca, muža väčšieho ako život, silného, ​​chytrého, krásneho. „Ako opustená vlastnou matkou som sa cítila nehodná lásky takého otca,“ povedala Harrisová v rozhovore s Oprah Winfreyovou.

Keď študovala na vysokej škole, jej otec sa zrazu objavil. Bol taký, akého si vysnívala – vysoký, pohľadný a mal ju rád. Strávil u nej víkend a potom spolu odišli na letisko. Tam ju na rozlúčku pobozkal, ale nebol to otcovský bozk, ale bozk milenecký, vynútil si ho. Harrisová sa cítila zmätená, stále o tom musela premýšľať, čo sa vlastne stalo.

Potom si začali písať a volať takmer každý deň a tiež sa vídali. Na letiskách, v hoteloch, v rôznych mestách, kde mohli byť inkognito a nepoznaní. Už to nebol otec a dcéra, ale dvaja milenci.

Všetko sa skončilo po niekoľkých rokoch, keď zomreli jej prarodičia. Ich vzťah skončil a otec jej na rozlúčku povedal: „Je neskoro, vybrala si si. Mala si so mnou sex a žiadny muž už ťa nebude chcieť. Neudržíš v sebe to tajomstvo. Vždy budeš sama.“

Táto ponurá veštba sa ale nenaplnila, Harrisová sa šťastne vydala a má tri deti. Navyše má aj mnoho podporovateľov, ktorí ju chvália za jej otvorenú spoveď. Ale našli sa aj kritici, ktorí tvrdia, že všetko len využila, aby napísala bestseller, ktorý je značne prifarbený. Harrisonová však trvá na tom, že každé slovo v jej knihe je pravda a že jej rozhodne nešlo o to vyvolávať nejakú senzáciu. Či tak alebo onak, je dobre, že sa o téme zase hovorí, pretože nikto nevie, koľko podobných žien s podobnými osudmi je medzi nami a hanbia sa o svojich skúsenostiach prehovoriť.