Krimi na víkend: Vraždiace monštrá, Katherine Knightová

2064

Manžela bodla nožnicami, lebo jej oznámil, že sa chce dať rozviesť. Johna usmrtila 37 bodnými ranami, jeho telo rozštvrtila, uvarila z neho jedlo, ktoré prestrela na stôl jeho trom deťom.

Keď Johna Pricea, 44-ročného stavebného robotníka z austrálskeho Aberdeenu, krátko pred Vianocami 1999 zavolal vedúci staveniska, netušil, čo ho čaká.
„Pozrite si túto videokazetu, ktorú som práve dostal poštou,“ povedal mu jeho nadriadený. John sa hneď pri prvých záberoch strhol, lebo na obrazovke televízora uvidel svoju obývačku. Kamera chvíľu blúdila po izbe, ale potom sa zastavila na stolíku, na ktorom ležala lekárnička. John pocítil, že sa začína červenať. „Čo robí u vás lekárnička zo stavby?“ spýtal sa ho nahnevaný vedúci. John zakoktal, že si ju „vypožičal“, lebo sa večer, krátko pred odchodom domov, porezal. Zbytočne sa však namáhal – za krádež dostal okamžitú výpoved.

 Zákerný čin jeho milenky  

John sa rozzúrený vrátil domov, napriek tomu, že lekárničku ukradol preto, aby sa aspoň nejako pomstil stavbyvedúcemu. Ešte viac ho vlastne nahnevalo, že išlo o zákerný čin jeho milenky, lebo kto iný mohol nakrútiť to video a poslať ho na stavbu? Jedine Katherine Knightová. John ju ešte v ten večer zavolal k sebe domov, kde odvtedy, čo sa jeho tri deti osamostatnili, žil sám. Katherine, ktorá bývala vo vlastnom dome v inej štvrti, prišla po večeri. Aj ona mala 44 rokov, bola rozvedená a John, ktorý sa s ňou stretával už šesť rokov, veľmi dobre vedel, aká dokáže byť, keď sa nahnevá. „Prečo si to urobila?“ spýtal sa jej. „Aby som sa ti pomstila. Zabudol si, čo si mi tento víkend povedal?“ Nie, John nezabudol na ich poslednú hádku. Spomínal si, že Katherine povedal, že už má dosť jej vrtochov a radšej bude žiť sám. Potom sa však milovali a John vypustil hádku z mysle. „Keď ma opustíš, strašne sa ti pomstím. Nevieš, čoho dokážem byť schopná…“ Hoci sa pomerili, John si nerobil ilúzie, lebo cítil, že sa už neľúbia. Stretávali sa niekoľkokrát do týždňa len preto, aby sa spolu vyspali. Vyhrážky svojej milenky však bral veľmi vážne.
Keď sa v roku 1993 zoznámili, Katherine práve odišla zo zamestnania – už niekoľko rokov bola zamestnaná na bitúnku, kde krájala mäso. John veľmi rýchlo zistil, že tá žena zbožňuje krv. Celé hodiny dokázala pozerať extrémne násilné filmy a horory s mučením, štvrtením tiel a satanistickými praktikami.

 Odrezala hlavu psovi svojho priateľa 

Keď mala Katherine slabú chvíľku, chválila sa Johnovi, čo kedysi urobila. Napríklad mu porozprávala, ako z pomsty odrezala hlavu psovi svojho priateľa, ktorý sa s ňou rozišiel. Keď sa vydala a mala deti, bodla manžela nožnicami, lebo jej oznámil, že sa chce dať rozviesť.
To, čo Katherine urobila s videokazetou, bola posledná kvapka vody a John sa rozhodol, že spolu skončili. Z opatrnosti jej však radšej nič nepovedal. Predovšetkým preto, lebo chcel v pokoji osláviť sviatky, ale aj preto, lebo sa Katherine bál.
V januári John vyhľadal advokáta a spýtal sa ho, či existuje nejaký spôsob, ako by mohol zabrániť, aby ho Katherine neobťažovala odo dňa, keď jej oznámi svoje rozhodnutie rozísť sa s ňou. Advokát bol dosť pesimistický. „Za vyhrážky nie je možné proti nej nič podniknúť a policajta vám pred dom nikto nepostaví.“

John mal v nasledujúcich dňoch často nutkanie oznámiť Katherine, že ju už nechce vidieť. Zakaždým ho však zadržala akási zlá predtucha. No Katherine nebola hlúpa a pochopila situáciu. Výnimočne nevybuchla, ale potichu rozmýšľala nad pomstou.

Zabijem Johna, lebo ma chce opustiť…

Koncom februára Katherine pozvala jeho tri deti na večeru do čínskej reštaurácie. Kto mohol tušiť, že ide o rozlúčkovú večeru? Keď sa vrátila domov, zobrala kameru, sadla si na gauč a nakrútila akýsi testament, ktorý sa začínal slovami: Zabijem Johna, lebo ma chce opustiť…
Na druhý deň sa obaja milenci dohodli, že strávia večer u Johna. Po večeri si išli pozrieť horor, ktorý Katherine priniesla. Vyzliekla sa, mala na sebe len krátku čiernu košieľku a počas filmu sa vzrušila. Len čo sa horor skončil, odvliekla Johna do spálne a milovali sa. Keď John potom zadriemal, Katherine vstala a až keď sa vrátila s vykosťovacím nožom v ruke, John pochopil. „Nie!“ skríkol a pokúsil sa odvrátiť prvé bodnutie.

Katherine využila svoje skúsenosti z bitúnku

To sa mu už ale čepeľ zaborila do tela. John napriek bolesti  vyskočil z postele a chcel utiecť. Keď bol pri dverách, Katherine ho bodla do chrbta a o chvíľu ešte raz. Napriek tomu, že Katherine mimoriadne zručne narábala s nožom, Johnovi sa podarilo dostať až k vchodovým dverám. Keď chcel vybehnúť z domu, Katherinu ho opäť bodla do chrbta. John spadol na dlážku, Katherine zabuchla dvere a vrhla sa naňho a bodala ho, kým sa neprestal hýbať. Súdni lekári neskôr napočítali 37 rán, z toho niekoľko smrteľných. To však nebol koniec. Katherine využila svoje skúsenosti z bitúnku, zručne rozštvrtila telo mŕtveho milenca a odrezala mu hlavu. Zohavené telo potom zavesila na mäsiarsky hák, ktorý pripevnila na dvere do obývačky. Potom vložila odrezanú hlavu do veľkého hrnca a pridala zemiaky, kapustu a korenie. Potom odrezala zo zadku mŕtvoly tri kusy mäsa a opiekla ich. Keď bolo všetko hotové, prestrela na stôl. Na tri taniere dala mäso so zeleninovou oblohou. Potom položila na stôl kus papiera, na ktorom Johnovým deťom zaželala dobrú chuť! 
Proces s Katherine Knightovou sa začal 17. októbra 2001. Všetky oči boli upreté na dôkazy: nôž s dlhou čepeľou, mäsiarsky hák, zakrvavená čierna košieľka… Obvinená sa odmietla k obvineniu z vraždy vyjadriť. „Možno som to naozaj urobila, ale nespomínam si na nič…“
Celý proces trval tri týždne. Keď sudca súhlasil, aby sa premietol záznam z miesta činu, Katherine, ktorá sa vyžívala v krvavých scénach v hororoch, nezniesla ten pohľad a zrútila sa. Hlavnou otázkou v procese bolo, či Katherine je zodpovedná za to, čo urobila. Psychiater tvrdil, že vedela, čo robí, a stratu pamäti len predstiera. Podľa jeho názoru to bola vopred premyslená a chladnokrvne spáchaná vražda. V stredu 8. novembra porota vyniesla rozsudok: Katherine Knightová je vinná z vraždy. Potom sa ujal slova sudca: „Táto žena je pre spoločnosť nebezpečná. Keď by vyšla z väzenia, začala by znova. Preto som sa rozhodol odsúdiť ju na doživotie bez možnosti predčasného prepustenia.“ Po jeho slovách sa v súdnej sieni rozľahol potlesk. To Johnove deti takto vyjadrili svoju spokojnosť. Pokiaľ ide o Katherine, vedela, že doživotné väzenie sa v Austrálii berie vážne, čiže živá z väzenia nevyjde.

Pch