Vraždiace monštrá, Michela Michaudiova a James Daveggio. Sen o sériových vrahoch

1857

Ozval sa výkrik, buchli dvere, zaškrípali pneumatiky, dodávka vyrazila a o chvíľu sa plnou rýchlosťou hnala po ceste. Dvaja pokrývači nestihli viac vidieť, lebo všetko sa odohralo za niekoľko sekúnd a potom im už výhľad zakryla hustá hmla, ktorá 2. decembra 1997 zahaľovala mestečko Ohlone asi 40 km od San Francisca.

Za volantom dodávky sedela Michele Michaudová, ktorá až do svojich 38 rokov viedla celkom normálny život ako vychovávateľka v katolíckej dievčenskej škole. Všetko sa však zmenilo v októbri 1996, keď jej cestu skrížil James Daveggio, ktorý v nej odhalil perverzné sklony. Tie mal aj on, ale neuspokojoval sa len s tým, že by o nich sníval. On nimi žil, čo mu už niekoľkokrát vyslúžilo aj pobyt vo väzení.

 Jeho hrdinami sa stali sérioví  vrahovia 

Michele sa do Daveggia okamžite zaľúbila a ich vzájomné chúťky po perverznom správaní len utužovali tento zvláštny vzťah. Daveggiovi sa podarilo vzbudiť v Michele záujem o sériových vrahov. Každý deň spolu sledovali kazety so sadomasochistickými pornofilmami a hltali knihy venované sériovým vrahom. Zanedlho sa začali stotožňovať s obzvlášť perverznými manželmi z konca 70. rokov, Geraldom a Charlene Gallegovcami, ktorí znásilnili a zavraždili prinajmenšom desať dievčat, dokonca si doma zariadili akúsi mučiareň. Dňa 24. apríla 1980 znásilnili a dobili na smrť Kafen a Stacey. O dva mesiace zaživa pochovali ďalšie dievča. Daveggio s Michele čítali všetko, čo sa týkalo ich „hrdinov“ a v lete 1997 sa rozhodli prejsť k činu.

Kúpili si starú dodávku, ktorú upravili tak, aby sa z nej stala   mučiareň 

Ich prvou obeťou sa stala Michelina 12-ročná sesternica, ktorú dlho mučili a nakoniec ju Daveggio znásilnil. Potom ju však pustili, lebo si boli istí, že nič neprezradí. Šokované dievča skutočne nevládalo od prežitej hrôzy ani prehovoriť. O niekoľko týždňov natrafili na študentku Aledu, ktorá nič netušiac išla po ceste, keď zrazu pri nej zastala tmavá dodávka, vyskočil z nej Daveggio a hodil ju do auta. Aleda sa spočiatku pokúšala brániť, ale Daveggio ju udrel päsťou do tváre a dal jej na výber: buď urobí všetko, čo budú od nej chcieť a bude žiť, alebo bude trpieť a nakoniec ju zabijú. Aleda radšej súhlasila, že bude „spolupracovať“, čo ju však neuchránilo pred ďalšou bitkou a jej tvár bola čoskoro samá rana. Potom ju viackrát znásilnili a napokon sa dlho rozhodovali, či ju naozaj majú nechať nažive. Pustili ju síce, ale s výstrahou, aby sa nabudúce neprechádzala sama, lebo nemusí mať šťastie na takých láskavých ľudí, ako sú oni!

 Chýbala tejto dvojici odvaha spáchať vraždu, ako to robili  ich  vzory?

Aleda sa okamžite ponáhľala na políciu a presne opísala svojich mučiteľov aj ich dodávku. Daveggio s Michele ako keby počítali s tým, čo Aleda urobí, a zmenili smer cesty. Koncom novembra uniesli a znásilnili dve 15-ročné dievčatá, ktoré to ihneď oznámili na polícii. Daveggio zamieril na sever Kalifornie, do rodného mesta Pleasanton, kde ešte bývala jeho sestra s manželom. Blížili sa Vianoce, ktoré hodlali stráviť u nej, a tam raz večer navrhli, aby sa zahrali karty. Boli to však karty, na ktorých boli vyobrazení všetci známi americkí sérioví vrahovia, medzi ktorými nechýbali ani Gallegovci. „Títo dvaja sú naozaj geniálni,“ povedal Daveggio švagrovi Donaldovi. „S Michele snívame o tom, že sa im raz vyrovnáme.“ Donald to spočiatku považoval za obyčajné vystatovanie, ale Daveggiov pohľad ho presvedčil, že to myslí vážne. „Ty si naozaj chorý…“ povedal mu a odišiel.

Na druhý deň Daveggio s Michele išli s dodávkou von a znásilnili ďalšie dievča, takže hoci mali na svedomí už päť obetí, ešte sa ani zďaleka nemohli vyrovnať Gallegovcom. K tomu potrebovali niekoho zavraždiť. Stalo sa tak 2. decembra 1997…

  Potrebovali niekoho  zavraždiť 

Bolo pol ôsmej ráno a v Ohlone išla po ulici 22-ročná žena, Vanessa Samsonová. Študovala, ale počas prázdnin pracovala, aby si zarobila trochu peňazí, lebo si potrebovala kúpiť nové auto. Zamestnala sa teda v poisťovni, ktorá bola 1,5 km od bydliska jej rodičov. Ráno sa rozlúčila s matkou, ktorá ešte netušila, že vidí svoju dcéru naposledy živú. Vanessa išla po ulici a na chrbte mala malý pleciak s obedom – minerálkou, sendvičom a jablkom. Nedostala sa k nemu, lebo to už niekoľko hodín bola v rukách nebezpečných šialencov. Keď pri nej zabrdzila dodávka, nemala ani čas reagovať. Stihla len vykríknuť, čo upútalo pozornosť dvoch pokrývačov, ale to už dodávka uháňala preč. Daveggio jej okamžite spútal ruky a zapchal jej ústa. Zatiaľ čo Michele šoférovala, Daveggio ju znásilnil. Asi 100 km od Ohlone si prenajali izbu v moteli, kam preniesli aj Vanessu. Keď o niekoľko hodín odchádzali, zobrali so sebou aj uteráky nasiaknuté krvou. Popoludní si opäť prenajali izbu v moteli, ale nikto nevie, čo sa tam odohrávalo. Isté je len to, že Vanessa tam po novom nepredstaviteľnom utrpení zomrela. Daveggiovi s Michele sa konečne splnil sen a stali sa z nich monštrá ako z Gallegovcov.

  Stali sa z nich  monštrá  

Po Vanessinom únose sa popis ich zelenej dodávky dostal na všetky policajné stanice. Na svitaní 3. decembra uvidela hliadka dodávku na parkovisku motela a keď vnikli do izby, našli v nej Daveggia s Michele, ktorí pokojne spali ako dve neviniatka. Vanesaa však zmizla a odmietli prezradiť, kde ju schovali. Až na druhý deň našiel jeden cestár Vanessinu mŕtvolu v horách niekoľko kilometrov od motela. Vedľa nej bol pleciak s nedotknutým obedom…

Už letmá prehliadka mŕtvoly ukázala, že Vanessa bola uškrtená čiernym nylonovým povrazom, ktorý policajti našli v dodávke. Daveggio s Michele boli už v roku 1999 odsúdení za päť znásilnení a únos a znásilnenie Aledy na 25, resp. 20 rokov väzenia. V roku 2002 sa konal proces za únos, znásilnenie a vraždu Vanessy Samsonovej.  25. septembra 2002 v tomto prípade boli odsúdený na trest smrti