Lucky Luciano ako teenager založil vlastný gang a vypracoval sa na mafiánskeho bossa

305

Malý Lucky Luciano pracoval v sírnej bani na Sicílii spoločne so svojimi tromi bratmi a zrejme by tam strávil celý život. Jeho otec sa našťastie rozhodol rodinu presťahovať do Spojených štátov na Manhattan, kde sídlila početná talianska komunita. A tak začala cesta Lucky Luciana na vrchol talianskej mafie v New Yorku.

S organizovaným zločinom začal veľmi skoro. V štrnástich opustil školu a začal zarábať peniaze na ulici. Ešte ako teenager založil vlastný gang a v uliciach Manhattanu ponúkal židovským deťom ochranu pred talianskymi a írskymi gangy na desať centov týždenne. Že išlo skôr o výpalné, je zrejmé, však biznis fungoval dobre.

Už z tých čias pochádza Lucianova prezývka Lucky čiže šťastlivý. Nie je jasné prečo, ale z jeho životopisu sa to dá celkom jasne odvodiť. Prežil veľa bitiek, dostal mnohokrát výprask, bol dvadsaťpäťkrát zatknutý a uväznený, škrtili ho… Všetok prežil, a už to samo o sebe vypovedá o tom, že mal veľké šťastie.

Al Capone z New Jersey

Zadržaný bol za všetko možné, od lúpeží cez nelegálne hranie až po únosy a vydierania. Bol členom starej zločineckej organizácie Five Points Gang, ktorá mala pod palcom nelegálne herne a bordely na Manhattane a patrila k tým najnebezpečnejším a najkrutejším. V tých časoch sa stretával Luciano s ďalšími hviezdami mafiánskeho neba, ako boli Meyer Lansky, Benjamin „Bugsy“ Siegel, Vito Genovese a Frank Costello – budúcimi hlavami najmocnejších mafiánskych rodín Spojených štátov. Bol medzi nimi aj istý Rothstein, ktorý naučil Luciana, ako viesť obchod s alkoholom (v prohibícii nelegálne) ako bežnú obchodnú firmu. Luciano na alkohole zarobil obrovské peniaze, keď spoločne s Costellom a Genovese prevádzkoval spoločný podnik. V roku 1925 mal Luciano ročný príjem 12 miliónov dolárov. Väčšina ale padla na úplatky politikom a policajtom, takže mu ostali len 4 milióny.

Luckyho Luciana rezidencia na Cube

Keď v roku 1931 napadli strelci reštauráciu, kde obedoval s bossom Masseria, odskákal to len Masseria, pretože Luciano bol zrovna na toalete. Zase sa ho držalo jeho príslovečné šťastie. O niečo neskôr zabil svojho najväčšieho konkurenta Marazana a od tej doby sa mohol titulovať  capo di tutti capi, čiže boss všetkých bossov. Stal sa najvyšším mafiánskym bossom. Luciano ale na tento titul nerád počul, pretože si uvedomoval, že v skutočnosti nič neznamená a len popudzuje konkurenčné mafiánske rodiny.

Snažil sa balansovať záujmy všetkých, vytvoril akýsi syndikát piatich najmocnejších rodín v New Yorku. Založil aj takzvanú komisiu, ktorá mala riešiť problémy a spory, snažil sa o moderné a menej násilnícke vedenie zločinu, ak to vôbec bolo možné. Na druhej strane ale mesto New York malo vyčíňanie mafiánskych rodín dosť. Ustanovilo špeciálneho prokurátora pre mafiu Thomasa E. Deweym, ktorého jedinou úlohou bolo odstrániť organizovaný zločin v meste.

Hovorilo sa, že Dewey má vyhliadnuto na bossa menom Dutch Schultz a ten sa pochopiteľne na komisiu dožadoval toho, že Dewey má byť zavraždený. Luciano bol proti, ale pretože Dutch Schultz bol neústupný, musel ho nakoniec Luciano zabiť. Nemohol si dovoliť, aby mafia zabila newyorského prokurátora, takže obetoval Schultza.

Luciano tak síce zachránil Deweym, ale ten spustil ohromujúce razie, pri ktorých pozatýkala húfy mafiánov vrátane Luciana. Nepomohli úplatky ani hrozby, Luciano skončil pred súdom (ktorý sa konal za bezprecedentných bezpečnostných opatrení) a nakoniec bol odsúdený na 50 rokov väzenia za kupliarstvo. Aj z väzenia riadil svoju rodinu a biznis.

Boss slovenskej mafie Černák sa priznal ku 14 vraždám, ale trest nedostal

Za druhej svetovej vojny do USA mierili agenti z Nemecka a Talianska a Luciano dodával vláde informácie o všetkých podozrivých ľuďoch. Za to mu bol zmiernený trest a po vojne bol poslaný do Talianska, kde dožil. Zomrel v roku 1962, pochovaný je ale v New Yorku na cintoríne v Queense.