Marcel Petiot zachraňoval Židov, len aby ich potom mohol sám vraždiť

2539

Je to jeden z najzvrátenejších príbehov, aké môže vymyslieť len sám život. Vážený doktor, ktorý pomáha Židom uniknúť pred nacistickým vyčíňaním. V skutočnosti ich ale láka do vlastných pascí a potom ich vraždí. Marcel Petiot bol naozajstný netvor.

Petiot sa narodil v roku 1897. Prešiel mnohými školami, pretože z niekoľkých bol vyhodený pre svoje násilné správanie. V roku 1915 bol odvedený do armády. Na front sa však vôbec nedostal, zato mal opakované problémy pre krádeže. Kradol tak veľmi, že bol najprv uväznený a potom odovzdaný psychiatrom, ako ťažký prípad kleptománia. Trávil čas v nemocnici a po rôznych vyšetreniach. Tiež sám seba strelil do nohy, aby mohol dlhšie zostať v nemocnici.

Psychiatri navrhli jeho umiestnenie do blázinca, pretože takýto človek armáde nemôže v ničom pomôcť, skôr naopak. Lenže vojna skončila a Petiot miesto do blázinca putoval na zdravotnícku školu, na ktorú sa prihlásil. Ukončil ju po deviatich mesiacoch, a mohol tak začať pracovať v zdravotníctve.

Lenže jeho psychické problémy nezmizli, práve naopak. Stal sa závislým na drogách a tiež na vraždách. Jeho prvou obeťou bola jeho priateľka Louise Delaveauová, dcéra jedného z jeho pacientov. Zmizla bez stopy v roku 1926, krátko po tom, čo jej vzťah s Petiotem začal.

Krátko po vražde sa Petiot rozhodol kandidovať na starostu svojej obce Villeneuve-sur-Yonne. A uspel, okrem iného aj vďaka tomu, že najal pár ľudí, aby pri verejných debatách robili rozruch a urážali oponentov. Prvé, čo začal Petiot v úrade robiť, bolo defraudovanie mestských peňazí. Korupcia dosiahla za jeho úradovania nebývalé rozmery, mestská pokladnica zavíjala prázdnotou, zato Petiotovy finančné pomery sa veľmi zlepšili.

Niekoľkokrát bol nútený rezignovať, aby bol okamžite zvolený na iné posty. Nakoniec sa so ženou a synom odsťahoval do Paríža, kde si otvoril vlastnú lekársku prax. Kradol a fetoval ďalej, ale vojna a okupácia Francúzska všetky jeho prehrešky prekryli v chaose oných dní. Aj keď nie všetky. Aj okupačné úrady chceli Petiota dostať za mreže za to, že predpisoval narkotiká drogovo závislým. Lenže ako súd začal, obaja drogovo závislí zmizli a už o nich nikdy nikto nepočul. Súd tak ani nezačal.

Potom rozbehol svoj najdiabolskejší plán. Stal sa členom francúzskeho hnutia odporu. Začal ponúkať Židom, aby prišli do jeho ordinácie, kde im chcel ponúknuť plán, ako sa dostať zo zeme a utiecť vidine koncentračného tábora. Za túto možnosť ale musel každý zaplatiť 25 tisíc frankov. To bolo zhruba pol milióna dnešných dolárov. Zdalo sa, že investície sa vyplatila, pretože Židia skutočne mizli. Avšak nie za hranice. Petiot im jednoducho v ordinácii pichol kyanid, ktorý maskoval ako povinné očkovanie pred odchodom.

Problém, ako sa zbaviť tiel, vyriešil jednoducho. Napchal ich do sudov s vápnom, kde sa postupne rozložili. Gestapo sa napriek tomu začalo o jeho osobu zaujímať. Zatklo niekoľko jeho komplicov, ktorých najal, aby mu pomáhali. Na mučidlách priznali, že Petiot je členom hnutia odporu a pomáha utiecť Židom zo zeme. To už ale sám Petiot utiekol do inej časti Paríža, kde ho odbojári ukryli. Novú ordináciu si zriadil v ulici Rue le Suerur, kde ďalej postupoval podľa pôvodného plánu. Vyberal od Židov peniaze a potom ich zabíjal. Problém s telami mu ale začal prerastať cez hlavu. V marci roku 1944 nakrátko odišiel a práve v tej dobe si susedia začali sťažovať na príšerný puch.

Dobový dokument odhaľuje mučiareň gestapa pod Eiffelovou vežou

Polícia vnikla do domu a to, čo našla, bol obraz úplného šialenstva. Všade boli telá alebo časti tiel. Niektoré boli obalené v plátne, iné napchaté v kufrov. Puch bol neznesiteľný. V garáži bolo veľa sudov s vápnom, ktorých obsah sa ešte nestihol rozložiť. V peci sa našlo mnoho kostí a orgánov.

Avšak potom sa stala neuveriteľná vec. Petiot sa vrátil a policajtom vysvetlil, že to všetko sú telá Nemcov alebo zradcov, ktorí spolupracovali s nacistami. Sám sa označil za hlavu miestneho odboja. Policajti, ktorí k jeho domu prišli, totiž neboli gestapáci, ale Francúzi. A tí mali pre odbojárov pochopenie. Petiota nezatkli a nechali ho s jeho mŕtvolami. Lenže do veci sa vložil policajný komisár Georges-Victor Massu, ktorý nariadil oficiálne vyšetrovanie. Nechal Petiota zatknúť s podozrením, že ide o nebezpečného šialenca. Nebol zjavne ďaleko od pravdy.

Lenže keď prišli policajti znovu k jeho domu, Petiot bol zase preč. Navyše čoskoro začala invázia do Normandie, takže celé pátranie po Petiotovi bolo zastavené. Petiot sa opäť ukrýval u priateľov z hnutia odporu. Dokonca sa stal aktívnym bojovníkom proti nacistom. Tak aktívnym, že o ňom po oslobodení miestna tlač vydal článok. Lenže práve to mu uškodilo, pretože na fotke v ňom mnohí spoznali podivného parížskeho doktora. Ktosi ho spoznal, keď čakal na zastávke vlaku, a privolal políciu. Petiot bol konečne zatknutý.

V marci 1946 začal súd s Petiotem. Bolo proti nemu vznesené 135 obvinení. Petiot sa bránil tak, ako vždy. Vyhlasoval sa za odbojára, všetci mŕtvi (v dome ich bolo 27) boli Nemci alebo zradcovia. Lenže urobil pri obhajobe niekoľko chýb, keď napríklad spomenul niekoľko skupín odboja, ktoré nikdy neexistovali. Tiež mu uškodili hory peňazí, ktoré sa u neho našli.

Petiot bol odsúdený na smrť a bol sťatý gilotínou 25. mája roku 1946. Bol obvinený a usvedčený z 26 vrážd, aj keď reálne ich spáchal najmenej 60.

Tretinu rozpočtu Tretej ríše tvorilo bohatstvo Židov