NRSR: SaS väčšiu kontrolu ITP podľa návrhu SDKÚ nepodporí, považuje ho za zlý

364

V rozprave to vyhlásil poslanec a exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) s tým, že liberáli tento návrh nepodporia a treba počkať na komplexný návrh ministerstva obrany. Predkladateľov z SDKÚ-DS zároveň vyzval, aby návrh novely stiahli.
Galko vo viac ako hodinovom prejave poukázal na viacero zlých paragrafov, ktoré podľa neho novela obsahuje. Nepáči sa mu napríklad, že použitie ITP na plnenie úloh Policajného zboru by nemalo byť po novom možné bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Galko tvrdí, že napríklad v prípade hroziacej vraždy či teroristického útoku jednoducho na takéto úkony nie je čas. „Nebuďme pápežskejší ako pápež a nenavrhujme niečo, čo môže znieť ľúbivo, no môže komplikovať záchranu ľudských životov. To, čo máme v súčasnosti, je dostatočne prísne, overené, práva občanov sú zaistené štandardne a nie je žiaduce čokoľvek v tejto časti zákona meniť,“ apeloval.
Ďalší problém vidí v navrhovanej povinnosti oznámiť osobe po uplynutí lehoty, že na ňu bolo nasedené ITP. „Predstavte si, že by bolo ITP nasadené na islamských fundamentalistov v SR. Cieľom by bolo rozkryť medzinárodnú teroristickú sieť a zhodou okolností by sa nič nezistilo. Podľa novely by im to naše úrady mali oznámiť, tým by sme ich však upovedomili, že sú na muške a majú si dávať väčší pozor, a to sa analogicky týka aj organizovaného zločinu u nás,“ vyhlásil Galko.
Poslanec uznal, že v návrhu je výnimka o vyňatí oznamovacej povinnosti, no treba o ňu požiadať súd. „Ja si myslím, že by sa o výnimku žiadalo stále a stále by jej bolo vyhovené, lebo sudca by nechcel spravodajcom sťažovať prácu. Viedlo by to teda len k byrokracii a zaťažovaniu práce súdov,“ podotkol Galko s tým, že súčasná úprava je aj v tejto oblasti dostatočná a primeraná. Navrhovatelia právnej normy v rozprave na Galkove výhrady nereagovali.
Základnou filozofiou novely z dielne Martina Fedora a Lucie Žitňanskej (obaja SDKÚ-DS) je posilniť mechanizmy priebežnej a stálej parlamentnej kontroly a zároveň posilniť práva občanov pri nasadzovaní ITP. Ak by Fedor a Žitňanská uspeli, použitie ITP na plnenie úloh Policajného zboru by nebolo možné bez predchádzajúceho súhlasu súdu. „Zachovávať takéto výnimky hoci len pre ‘výnimočné prípady’ nepovažujeme za odôvodnené, nakoľko súčasné personálne i technické predpoklady umožňujú získať súhlas sudcu v odôvodnených prípadoch okamžite a bezodkladne, preto sa nedá argumentovať prípadnými problémami, ktoré by mohli nastať pre Policajný zbor pri výkone jeho povinností,“ tvrdia opoziční poslanci.
Podľa súčasnej právnej úpravy je povinný informovať občana o nasadení ITP po uplynutí lehoty iba Policajný zbor v prípade, ak bolo ITP nasadené podľa Trestného poriadku. To sa však malo zmeniť. Novela totiž zavádzala povinnosť všetkých orgánov štátu dodatočne informovať občana o nasadení ITP, ako aj možnosť štátneho orgánu požiadať o výnimku z tejto povinnosti, o ktorej však musí rozhodnúť súd.
„Nasadenie ITP voči občanovi treba považovať za krajnú možnosť a predstavuje vážny zásah do ústavných práv občanov. Mechanizmus povinnosti štátnych orgánov oznamovať dodatočne občanovi použitie ITP vytvorí možnosť, aby sa sami občania mohli brániť proti neoprávnenému nasadeniu súdnou cestou. To je síce možné aj dnes, prakticky je to však neuskutočniteľné, nakoľko občania sa o použití ITP voči ich osobe vôbec nedozvedia,“ zdôrazňovali Fedor a Žitňanská.