Samoudávanie na FACEBOOKu

662

V príspevku sa nezameriam len na vlastné negatívne skúsenosti, ale i na skúsenosti mojich priateľov – vysokoškolákov z celého Slovenska, či Česka, ktorým som poslala anketu s niekoľkými otázkami. Pravdaže prostredníctvom hromadnej správy na www.facebook.com.

 

Statusy:
Väčšina mojich priateľov zverejňuje statusy vtedy, keď sa v ich živote odohrá nejaká dôležitá udalosť – urobia ťažké skúšky, uspejú na štátniciach, absolvujú zaujímavú cestu do zahraničia, ná-jdu si priateľa/priateľku, či sa zasnúbia. Na druhej strane existujú užívatelia, ktorí si aktualizujú statusy každú hodinu. Ich priatelia sa dozvedia „zaujímavé“ skutočnosti o tom, ako si práve idú zapáliť, ako si po vyfajčenej cigaretke dopriali dúšok vychladeného piva a nezabudnú opísať aktu-álny obsah svojej chladničky, keď netušia, čo si pripraviť na večeru. 
Človek si často neuvedomuje, čo si do statusu napíše. Potom sa môže stať, že si mladší súrodenec prečíta, ako ste sa večer úžasne zabavili na diskotéke, aj keď ste rodičom tvrdili, že sa s kamarátkou budete učiť na skúšku z ústavného práva. Dvojnásobný pozor, keď máte medzi pria-teľmi svojich vyučujúcich z univerzity. Určite by sa nepotešili statusu, podľa ktorého si vypisujete na skúšku ťaháky. Niekedy sa naozaj dá veľmi ľahko zabudnúť na to, koho máme vo „friend liste.“
Pozor i na kritické, či nesúhlasné statusy. Vlastná skúsenosť – radšej po parlamentných voľbách nepíšte, ktorú stranu ste volili, pretože sa môže stať, že voliči z opačného tábora sa s vami začnú hádať priamo pred očami všetkých priateľov.

Skupiny:
Nemám nič proti tomu, keď užívateľ svoje sympatie k nejakému športovému klubu, hercovi, či rodinnéhu príslušníkovi vyjadrí napr. v skupinách typu: Fandím Slovensku na MS vo futbale 2010, Jude Law is the best actor in the world alebo Milujem svoju mamu . Ale to, čo sa deje v sekcii SKUPINY v posledných mesiacoch, mnoho ľudí miestami znechutí. Tu niekoľko menej vulgárnych názvov, ktoré sa mi podarilo nájsť:
Zo Slovenska sa stáva MAROKO – sú tu samí Maďari, Rómovia a … (zvyšok si určite bude kaž-dý vedieť doplniť aj sám)
Som proti šamanom, feťákom a gayom v parlamente.
Podporujem maďarské občianstvo P.Csákyho a členov SMK.
Nesmejte sa Cigáňovi na bicykli … možno je váš.

Priatelia:
Keď som sa svojich priateľov pýtala, s koľkými ľuďmi sa aj reálne stretnú počas týždňa, prie-merný počet bol 20-30 osôb. Každý z opýtaných odpovedal, že má vo „friend liste“ aj ľudí, ktorých v živote nevideli – väčšinou sa jedná o zahraničných Európanov. Vďaka komunikácii s nimi si chcú zlepšiť angličtinu alebo nemčinu, čo nie je nikdy na škodu.
Osobitným problémom sú známe osobnosti. Literáti ako Daniel Hevier a Michal Hvorecký, či speváčka Katka Knechtová majú svoje profily verejné, počet ich priateľov a najmä fanúšikov pre-kročil tisícku. Príjemne sa čítajú statusy Daniela Heviera, ktorý v nich svojim priaznivcom každé ráno ponúkne zaujímavé veršíky. Ale falošnými profilmi sa to na Facebooku priam hemží. V rámci môjho prieskumu som našla desiatky Šmajdov, štyroch Koleníkov a deväť Pociskových. Smutné je, keď si s týmito ľuďmi niekto píše v domnení, že sa jedná o skutočné osoby známe z televíznych obrazoviek.
Nájdu sa i užívatelia, ktorí sa priam ženú za čo najvyšším počtom „priateľov.“ Majú pravdaže medzi nimi ľudí, ktorých nikdy nevideli aj takých, s ktorými sa stretli jedenkrát na diskotéke. Smutné – nechcela by som, aby niekto, kto ma vôbec nepozná, čítal moje statusy, pozeral si fotky a pod.

Turecký problém:
Aj vám sa stalo, že ste dostali „friend request“ od občana Turecka??? S 99-percentnou pravde-podobnosťou sa v situácii, keď dostanete žiadosť od úplne neznámeho človeka, z neho vykľuje ne-jaký Mohammed, či Ali. Myslím si, že som dostatočne liberálna k iným národnostiam, ale radím vám – ak nechcete byť dennodenne atakované (áno, tento problém sa týka výlučne len nežnejšieho pohlavia) správami rôzneho obsahu od tureckých chlapcov, radšej pri podobnej žiadosti kliknite na „ignorovať.“

Nechcem virtuálnu farmu!!!
Je malá pravdepodobnosť, že vám niekto neposlal pozvánku do rôznych facebookových hier. Pred dvoma rokmi frčal súboj medzi upírmi a vlkolakmi, momentálne užívatelia ulietajú na starost-livosti o vlastnú farmu. Vo veľkom nakupujú pôdu, ovce, kozy, či kravy. Ak sa vám máli virtuálna farma, môžete si obstarať i dom, či adoptovať mačku. S tou môžete chodiť do obchodu, či do „pet school.“ Očakáva sa dennodenná starostlivosť, lebo vaša virtuálna mačka môže „zomrieť.“ 
Keď som sa v ankete svojich priateľov pýtala, čo im na Facebooku najviac vadí, väčšina napísala, že práve tieto hry. Každý z nich preto automaticky odignoruje pozvánku do Mafia Wars a vyššie spomenutých aplikácií.

Kvízy:
Priznávam sa – i ja som si kedysi vo veľkom robila kvízy. Zaujímalo ma, aké povolanie je pre mňa ideálne, na ktorú celebritu sa podobám alebo koľko budem mať detí. Výsledky ma väčšinou pobavili. I niektorí moji priatelia sa kvízom nevyhýbali, či nevyhýbajú. Ale i tu jestvuje problém – nech si užívatelia robia kvízy, ak si myslia, že výsledky im dopomôžu k odhaľovaniu vlastného života. Prečo si ich ale na tzv. stenu musia neustále publikovať??? Aj výsledky niekoľkých kvízov za sebou. Niektoré z nich sú skutočne postavené na hlavu. Tak napr.:
Koľko poldecákov ťa zabije? (mňa šesť, koľko vás?)
Za koľko ťiav by ťa vymenili Araby?
Koľko percent z tvojho mozgu tvorí brzdová kvapalina?
Aký domáci spotrebič si?


Bežný vysokoškolák podľa môjho prieskumu strávi na Facebooku v priemere 2 hodiny denne a niektorí majú svoj nick i na Twitteri, či Pokeci. Ak ste facebookovými užívateľmi i vy, berte tento príspevok skutočne len ako kritické hodnotenie, nie ako urážku. Možno ho ani nedočítate a možno sa nad ním zamyslíte. V najhoršom prípade si po jeho prečítaní vymažete svoj účet na jednom z najúspešnejších svetových webov.

Veronika Gereková