Stal sa nacistom, aby odhalil tajomstvo Tretej ríše, nikto mu ale neveril

1097

Kurt Gerstein, príslušník jednotiek SS, sa v roku 1942 dostal pri svojej pracovnej ceste do dvoch koncentračných táborov Belzec a Treblinka. To, čo videl, s ním natoľko otriaslo, že sa rozhodol poslať správu Spojencom. Boli to vôbec prvé informácie o koncentračných táboroch, ktoré sa ku Spojencom dostali.

Gerstein nebol nacistom, skôr naopak. Pred vojnou bol členom protinacistickej skupiny, po jej rozpustení podal prihlášku do nacistickej strany. Z tej bol následne vyhodený, pretože bol príliš kritický. Bol odsúdený do väzenia, ale podal si novú prihlášku. Bol znovu odmietnutý. V roku 1940 sa dostal do SS, ako sám hovoril, preto, aby odhalil temné tajomstvá tretej ríše. Mal údajne informácie, že sú vraždení mentálne postihnutí. Pri svojom pátraní po tejto záležitosti sa dostal až do dvoch koncentračných táborov. Jeho oficiálnou úlohou bolo zvýšiť efektivitu plynu Cyklon-B, pretože mal túto vec na starosti ako špecialista na plyny. Gerstein tak videl zblízka účinok plynu aj bežnú prevádzku v továrni na smrť. Bol úplne zdesený.

Jeho jediným cieľom potom bolo, aby sa o hrôzach plynových komôr dozvedel svet. Napísal tajnú správu. „Videl som všetko. Dojčatá u prsiach žien, malé nahé deti, ženy, mužov, nahnali ich koženými bičími do plynovej komory. Poriadne ich tam natlačíme, velil kapitán,“ uvádzal v nej. Jeden esesák im nahlas vysvetľoval, že im nič nehrozí, že majú len zhlboka dýchať, aby si roztiahli pľúca, čo je potreba pre dobrú prevenciu nákazlivých a infekčných chorôb. Keď sa ktosi spýtal, čo s nimi bude, až vylezú, cynicky im povedali, že budú pracovať ako pomocníci v domácnostiach alebo stavať cesty a mosty. Keď sa dvere plynovej komory zavreli, dieselový motor začal dovnútra vháňať plyn. Lenže čosi sa pokazilo a motor sa zastavil.

Židia ho prezývali „Bábika“. V skutočnosti bol Kurt Franz sadistickým postrachom Treblinky

Kým sa motor opravoval, jeden z Nemcov nakukol okienkom dovnútra a vyhlásil, že všetci Židia sú nažive, ale plačú, akoby išli do synagógy. Opravy motora trvali neuveriteľné dve hodiny. Po celú dobu stáli Židia napchatý v plynovej komore. Bolo im jasné, že čakajú na smrť. Dve hodiny nepredstaviteľnej hrôzy. Ďalšiu polhodinu trvalo, kým sa ich podarilo usmrtiť plynom. Gerstein myslel, že zošalel, nemohol sa spamätať zo šoku.

Bol v kontakte so švédskou ambasádou v Berlíne a rozhodol sa, že im odovzdá správu o vraždení. O holokauste ale vykladal ľuďom takmer na počkanie, podľa svojich slov to boli stovky ľudí, ktorým vykladal, čo sa deje v koncentračných táboroch. Členovia dánskeho odboja vysielali jeho správu Spojencom. Nestalo sa ale nič, Gersteinovu správu jednoducho Briti ignorovali. Odmietali si pripustiť, že by niečo také bolo možné, a považovali to za nejakú propagandu.

Gerstein začal byť zúfalý. O koncentračných táboroch hovoril s ľuďmi, ktorých sotva poznal, dokázal dokonca zničiť zásielku Cyklonu-B určeného pre koncentračné tábory. Jeho hlavný cieľ – prebudiť záujem Spojencov – zlyhal. Tí ho dokonca po vojne uväznili. Hoci švédska ambasáda potvrdila pravosť jeho výpovede, Francúzom sa nezdalo, že bol podpísaný pod toľkými dokumentmi týkajúce sa táborov. Gerstein zomrel vo francúzskom väzení 25. júla 1945, keď sa obesil. Jeho smrť sprevádzajú dodnes nejasnosti, špekuluje sa o tom, že ho umlčali niektorí nacisti, ktorí s ním boli väznení.