Strašná tragédia! Truhličky pre 31 detí s ktorými sa potopila pramica 

343

Bolo 26. mája 1936 a deti z rakvickej školy mierili na výlet na Pálavu. Cez rieku Dyju sa mali dostať pomocou prievozu, lenže ten sa pri tretej ceste doslova rozpadol. Päťdesiatdva detí sa počas sekundy ocitlo v rieke, ktorá bola vplyvom nedávnych dažďov divoká. Odolať mocnému prúdu nemali deti šancu – tridsať jedna z nich nešťastie neprežilo.

Jedno z najhorších nešťastí prvorepublikového Československa postihlo pred osemdesiatimipiatimi  rokmi malú juhomoravskú obec Rakvice. Výprava detí z miestnej školy na neďalekú Pálavu, na ktorú sa všetky veľmi tešili, sa 26. mája 1936 v priebehu pár okamihov premenila v tragédiu, na ktorú sa dodnes spomína.

„To sa zrazu rozsypalo, ako keď vysypete krabičku zápaliek do vody,“ spomínal na chvíľu, keď sa preťažená pramica rozpadla, jeden z pamätníkov v televíznom programe Osudové okamžiky. Na prievoze vtedy bolo okrem konského povozu aj päťdesiatok detí, teda asi polovica celej školskej výpravy, z ktorých sa väčšina náhle ocitla vo vode. V rozvodnenej Dyji však mali školáci len malú šancu na záchranu, väčšina ostatne vôbec nevedela plávať a prúd ich rýchlo unášal ďalej.

Telo štvorročného dievčatka našli na brehu Rýna. Jej 22 ročného záchrancu zabil infarkt

Jeden z učiteľov a kočiš, ktorí už boli na druhej strane rieky, sa pokúšali deťom pomôcť a zhruba dve desiatky zverencov sa im aj podarilo s vypätím všetkých síl zachrániť. Pre 22 dievčat a deväť chlapcov z tretej až piatej triedy ale pomoc prišla neskoro – alebo vôbec. Na privolaných hasičov a vojakov tak už zostala len smutná úloha hľadať v kalnej vode detské telíčka. Väčšinu sa podarilo objaviť v priebehu niekoľkých dní, nájdenie pozostatkov posledný z detských obetí ale trvalo celé tri mesiace.

Jedinou dospelou obeťou nešťastia bol kočiš František Bolech, ktorý najprv pomohol niekoľkými deťom a potom sa ešte sa pokúšal zachrániť kone, uviazané ku zvyškom pramici. Keď sa snažil prerezať ich postroje, koplo ho jedno zo zvierat do hlavy a kočiš sa následne utopil. Obeťami nešťastia ale neboli len utopené deti a ich sprievodca – tragédia zasiahla do života celej obce Rakvice. Pozostalí napríklad dávali vinu za nešťastie učiteľom, ktorí boli nakoniec radšej preložení inam.

Otec chcel zachrániť tri deti, ktoré spláchla mohutná vlna do oceána! Skočil pre ne, a sám sa utopil

Jindřich Novotný, ktorého dcérka bola medzi deťmi na potopenom prievoze, pritom zachránil rad svojich zverencov. „Niektorí občania Rakvic učiteľov tak nenávidelo, že im nadávali do vrahov a rozbíjali im okná. Nikto z nich aj preto dlho v našej dedine nevydržal,“ rozprávala pred rokmi jedna z pamätníc. Pedagógovia, ale aj ich rodiny pritom niesli nešťastie veľmi ťažko, riadiace učiteľ Bohumil Horňanský napríklad podľa spomienok cez noc zošedivel.

Okamžite po nešťastí sa rozbehlo vyšetrovanie, ktoré rýchlo odhalilo, že 11 metrov dlhá a 4,5 metra široká pramice bola v zlom stave. Jej majiteľ, vplyvný mlynár Jozef Veverka, pritom o nedostatkoch vedel, už päť rokov pred nešťastím sa dohadovali s vtedajšou spolumajiteľom prievozu o opravách, ktoré sa ale nikdy neuskutočnili. Do pramice tak aj naďalej zatekalo a vodu bolo ju treba často vylievať. Osudného májového rána to ale prievozník Leopold Šustr neurobil.

Na dovolenke v Španielsku zabil turistku spätný prúd. Viete ako z neho von?

Voda v podpalubí v kombinácii s preťažením prievozu – pri tretej ceste cez rozvodnenú Dyju sa na neho nahrnula polovica školské výpravy, hoci v rade ešte čakalo päť povozov – nakoniec viedla k tragédii. Pred súdom sa z nej však nakoniec zodpovedal len prievozník, ktorý nezabezpečil bezpečnú prevádzku lode, a učitelia, ktorých žalobca vinil z nedostatočnej opatrnosti. Prvostupňové niekoľkomesačné tresty, ktoré súd učiteľom vymeral, ale boli neskôr podľa dostupných údajov zrušené.

Udalosť z mája roku 1936 dnes pripomínajú ako náhrobky na cintoríne obce alebo pamätná doska na obecnom úrade, tak pamätník vybudovaný na mieste tragédie, ktorý dal postaviť prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Nešťastie na Dyji pritom dodnes zostáva druhou najhoršou tragédiou svojho druhu na území ČR. Viac ľudí na vode zahynulo len v septembri 1732 neďaleko Ústí nad Labem, kedy sa v Labe utopilo 52 pasažierov, napospol veriacich na ceste na pútnické miesto v Bohosudov.