Trinásťročná opatrovateľka prebodávala hlavičky dojčiat ihlicami do vlasov

327

V dejinách nemeckej kriminalistiky je popísaný prípad násťročnej sériovej vrahyne. Malé deti zabíjala ostrými ihlicami do vlasov.

Trinásťročná Ida Schnell bola nemanželskou dcérou mníchovského robotníka, ktorý si rád vypil. Sama navonok nevykazovala príliš veľa rozumu, ale majetnejšie rodiny si ju aj napriek tomu radi verbovali ako pestúnku svojich detí. Nikto sa nepozastavoval nad skutočnosťou, že päť detí, ktoré mala dievča vo svojej starostlivosti, záhadne zomrelo…

Písal sa rok 1907 a bolo bežné, že novorodenci umierali počas alebo krátko po pôrode. Ak prvé kritické dni prežili, ani potom nemali vyhrané. Na začiatku 20. storočia stále vyčíňalo množstvo infekčných chorôb, na ktoré vtedy ešte neexistovalo očkovanie. Kvôli nedostatočným liečebným prostriedkom zabíjali malé deti navyše aj obyčajné zdravotné neduhy, ktoré dnes dokážeme bez problémov vyliečiť. Početná úmrtnosť dojčiat preto nevzbudzovala mnoho podozrenie. Problém predstavovali tiež úmrtné listy. Osoby, ktoré v Bavorsku skôr okukávali mŕtve telá, pochádzali najčastejšie z radov laikov a nedokázali určiť presnú príčinu smrti.

Nadácia nechránila ale obchodovala s deťmi. Obete mučili a zastrašovali

To všetko prispelo tomu, že Schnell jej vražedná misia vychádzala. Až keď zomrelo šieste dieťa, štrnásť dní starý chlapec z rodiny roľníka v Ampermochingu, autority sa rozhodli na prípad bližšie pozrieť. Vykopali už pochované telíčko a po jeho pitve zistili, že dieťa zomrelo na následky pretrhnutej lebky. Tú muselo spôsobiť prepichnutie nejakým ostrým predmetom.

Schnell sa okamžite stala hlavnou podozrivou a bola predvolaná na výsluch. Sprvu všetko zapierala a tvrdila, že by nikdy nedokázala ublížiť dieťaťu. Vyhovorila sa až počas krížového výsluchu. Priznala vraždu nielen exhumovaného chlapca, ale aj ďalších piatich detí, ktoré zabíjala ihlicami do vlasov. Krik detí sa jej vraj natoľko hnusil a dráždil ju, že im zakaždým tlačila ihlicou zozadu do hlavičky, až kým nezmĺkli.

Za svoj hrozný čin bola dievča poslaná do ústavu pre choromyseľných. Jej ďalší osud nie je známy.

Zneužívaný chlapec po dvoch rokoch teroru utiekol, vážil iba 23 kilogramov!