VLÁDA: Mečiarove amnestie by sa mali zrušiť

707

Zaniknú tak účinky rozhodnutí všetkých štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní súvisiacom so zavlečením Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Rovnako to bude platiť pri jedinom zmarenom referende v slovenskej histórii. To vyhlásil vtedajší prezident SR Michal Kováč na 23. a 24. mája 1997. Ľudia sa mali vyjadriť k štyrom otázkam týkajúcim sa bezpečnostnej problematiky a priamej voľbe hlavy štátu.
„Amnestie boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Následok amnestie spočíva v tom, že nie je možné trestne stíhať páchateľov skutkov, na ktoré sa amnestie vzťahujú,“ vysvetľujú predkladatelia zákona s tým, že jeho prijatím sa táto procesná prekážka odstráni.
Poslanci v tejto súvislosti vyslovili odôvodnenú obavu, že tieto amnestie nie sú v súlade so zásadami právneho štátu. Negatívne zasahujú do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve.
Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení hlavy štátu 3. marca 1998, iba deň po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča, rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z týchto trestných činov. Druhú amnestiu v rovnakom zmysle vyhlásil 7. júla 1998.
Návrh na vydanie ústavného zákona sa dostal do druhého čítania Národnej rady SR 85 hlasmi poslancov. Keďže ide o zmenu Ústavy SR, pri definitívnom hlasovaní o koaličnom návrhu na júnovej schôdzi bude potrebných 90 hlasov zákonodarcov, ktoré vládne strany nemajú. Okrem koaličných poslancov v máji za neho hlasovali aj všetci prítomní poslanci SNS a zo Smeru-SD Ján Počiatek.