Za Boha, za národ, za naše kšefty! Vodu kážu víno pijú

2506

Zlodej kričí chyťte zlodeja

Radikálnej Ľudovej strane naše Slovensko sa vo víkendových voľbách dokonale podarilo využiť protestné a antiestablishmentové nálady v spoločnosti. Do parlamentu ju vyniesla aj hlasná kritika „zlodejov z vlády“, boj proti rozkrádaniu štandardnými stranami dokonca zaradili na prvé miesto programu pred ostatné nosné témy ako „spravenie poriadku s parazitmi“, „budovanie domobrany“, „vystúpenie z EÚ a NATO“ či „obnova hraníc a vyhosťovanie imigrantov“.

Situácia ĽSNS je však po dvoch rokoch jej predsedu Mariana Kotlebu na čele Banskobystrickej župy odlišná ako u iných protestných strán. Ich slovník totiž možno ľahko konfrontovať so skutkami v dôležitej výkonnej verejnej funkcii. Na viacero „malých domov“ pre Kotlebových verných upozornila Transparency International už vlani vo februári. Prístup, kedy v župe robí presne to isté, čo u iných kritizuje – teda zvýhodňuje svojich, sa odvtedy ešte prehĺbil.

Cez župu do parlamentu

Hoci v župných voľbách uspel Kotleba ako jediný predstaviteľ ĽSNS, netrvalo dlho a členovia jeho strany i rodiny vo veľkom obsadili župný úrad i jeho najväčšiu firmu Banskobystrickú regionálnu správu ciest. (Tá sa po ich nástupe prvýkrát ocitla v strate – takmer pol milióna eur). Iba v prvej pätnástke na aktuálnej kandidátke pre parlamentné voľby bolo až osem ľudí zamestnaných na župe.

Svojim ľuďom však pomáhal aj inak. Napriek tomu, že ostatných politikov Kotleba neúprosne kritizuje za zneužívanie moci, to, čo sám predviedol s oficiálnym časopisom župy, sa nedá nazvať inak. Najskôr ho premenil na propagandistický formát, ktorý začal používať na šírenie svojej extrémistickej ideológie, ospevovanie vlastných úspechov i vybavovanie si účtov s kritikmi.

Keď mládencom a devám chýba uniforma

Neskôr, keď župní poslanci pre články glorifikujúce slovenský vojnový štát a jeho prezidenta Jozefa Tisa peniaze na časopis stopli, premenoval ho a začal ho vydávať z položky na propagačné a informačné materiály o župe. Jeho náklad pred voľbami zvýšil až na 200-tisíc, teda kus pre takmer každého druhého voliča v kraji.
Kotleba pritom zabil dve muchy jednou ranou, zákazku za temer 20-tisíc eur na tlač časopisu župa dohodila firme Obalotava zo Slovenskej Ľupče, ktorú vlastní rodina Petra Moravčíka. Ten v roku 2012 kandidoval za ĽSNS do parlamentu a dnes má v rodinnej firme na starosti výrobu a je členom jej dozornej rady.

Moravčík tvrdí, že zákazku nezískali pre jeho kontakty na ĽSNS, ale preto, že župe ponúkli najlepšiu cenu. „Minimálne polovica zo sumy šla na materiál,“ reagoval mladý podnikateľ. Záznam z prieskumu trhu pred vydaním prvého čísla však ukazuje, že firma predložila cenu ako jediná. Zvyšné dve tlačiarne z Prešova a Kežmarku, ktoré kraj oslovil emailom, ponuku nepredložili, jedna z nich nesplnila ani podmienky.

Hľadá sa sponzor

Časť peňazí Moravčíkovci župe aj vrátili, keď nedávno sumou 300 eur zasponzorovali súťaž MISS stredných škôl Banskobystrického kraja. Zorganizovanie tejto akcie školám odporučil podľa SME priamo Kotleba – ako náhradu za zrušenie všetkých kultúrnych podujatí a besied v čase vyučovania,  ktoré riaditeľom škôl nariadil len niekoľko dní predtým. Podľa niektorých učiteľov a divadelníkov šlo o reakciu na činnosť Bábkového divadla na Rázcestí, ktoré školám ponúkalo divadelné predstavenie List čiernemu synovi spojené s diskusiou o extrémizme.

„Tento štát do nás 25 rokov len kope a nikdy nám nepomohol, takže ja nemám problém podporiť pána Kotlebu,“ povedal o dare Moravčík.
Mimochodom, Kotleba sa v poslednom – predvolebnom čísle župných novín sťažuje, že na aktuálne číslo mu už z verejných peňazí nezostalo ani euro a zaplatiť ho tak museli z peňazí strany. Do novín ospevujúcich banskobystrický raj na zemi sa opäť vrátila aj antisemitská kresba židovského úžerníka, ktorý má tentoraz symbolizovať Európsku úniu.

Zákazky pre ľudí z kandidátky

Získať zákazku od Banskobystrickej župy sa už podarilo aj novému poslancovi parlamentu – stolárovi Ondrejovi Binderovi zo Svätého Antona. Bývalý funkcionár KDH v roku 2013 kandidoval proti vôli hnutia za župana, lebo nesúhlasil s podporou KDH pre Vladimíra Maňku zo Smeru. Neskôr napísal, že tak pomohol k Maňkovej porážke a pridal sa k ĽSNS, ktorá ho v parlamentných voľbách nasadila zo siedmeho miesta kandidátky. Na Vianoce 2014 mu Banskobystrická župa zaplatila 2850 eur za zorganizovanie Betlehemskej akcie v Svätom Antone.

Naďalej sa v Banskobystrickej župe darilo aj ďalšiemu kandidátov ĽSNS – prievidzskému živnostníkovi Jánovi Ondušovi, ktorý kandidoval do parlamentu z 56. miesta. Ten prvé zákazky v organizáciách Banskobystrickej župy získal ešte za Maňku, po Kotlebovom nástupe si najmä za dodávanie potravín prišiel na vyše 4-tisíc eur. 
Onduš zároveň figuruje medzi darcami ĽSNS za uplynulý rok, stranu podporil 900 eurami za prenájom reklamy na dvoch bilbordoch. Okrem neho stranu vlani podporilo 22 darcov – prevažne kandidátov ĽSNS do parlamentu – celkovou sumou cez 23-tisíc eur.

Vzťahy trvajú

Objednávky od župy naďalej dostávali aj ďalší ľudia blízki ĽSNS, o ktorých už Transparency písala.  Neúspešný uchádzač o post banskobystrického mestského poslanca Michal Chudík a terajší zamestnanec župy si privyrobil za grafické návrhy, bannery či propagačné predmety pre župu takmer 3-tisíc eur, kandidátovi na starostu Hornej Mičinej Romanovi Kupcovi kraj doteraz zaplatil za opravy áut vyše 4-tisíc eur, kandidát strany na starostu Podkoníc Michal Budaj zinkasoval 500 eur za ozvučovanie.

Na sume 14-tisíc eur za automechanické práce sa zastavili vyplatené faktúry pre spoločnosť Lakovňa s.r.o. Spoločníkom a konateľom tejto firmy je Branko Stanislav, ktorý predtým podnikal s neúspešným kandidátom ĽSNS na poslanca banskobystrickej župy a jej neskorším hovorcom Miroslavom Beličkom.

Za tým, že rozsah napojenia Kotlebových ľudí na župné zákazky nie je ešte väčší, je zrejme aj to, že iba malá časť z nich vlastní firmy a medzi ich kandidátmi sú výrazne zastúpené aj profesie ako vodič, pracovník bezpečnostnej služby, mechanik, skladník či študent. Podiel jej kandidátov s vysokoškolským vzdelaním aspoň druhého stupňa predstavuje len tretinu. O to zaujímavejšia bola preto pre nich zrejme aj príležitosť získať miesta na župnom úrade a v jeho organizáciách.

Víťazstvo systému

Podobné výhrady typu „vodu kážu, víno pijú“ zvyknú ľudia z ĽSNS odbíjať rečami o médiách a mimovládkach platených zo zahraničia. Kotlebove bačovanie na župnom úrade však vnímajú kriticky už aj iní radikáli, podľa ktorých zišiel z cesty pravého bojovníka proti parazitom.

„Predseda ĽSNS je sám sebe pánom a preto sa za svoje činy a rozhodnutia nemusí nikomu zodpovedať. Už nemá v strane kritikov, má tam však nacionalistov ochotných pre stranícke posty, poslanecké miesta, či dobrý flek na úrade zradiť svoje presvedčenie, či pošpiniť si česť. Nacionalistov, ktorí vám dokážu klamať do očí, tváriť sa ako priateľ, či spolubojovník, za to, že im ich banskobystrický Boh prisľúbi aspoň malé miesto pri koryte. Ak je toto víťazstvo, tak víťazom je súčasný systém, ktorému Kotleba ako prvý podal ruku,“ napísali nedávno v blogu My nie sme kotlebovci! členovia extrémistického združenia Slovenská pospolitosť, z ktorého vzišiel aj sám Kotleba.

Michal Piško, Gabriel Šípoš

Už o rok budú župné voľby opäť. Ak považujete sledovanie a zdokumentovanie klientelizmu Mariana Kotlebu ako aj iných županov za dôležité, podporte prosím prácu Transparency. Ďakujeme!