Zomrel geniálny vedec Stephen Hawking († 76)

Lekári mu dávali dva roky života, ochrnutý získal desiatky titulov a cien, stihol aj dvaja rozvody

1399

Svetoznámy britský fyzik Stephen Hawking, ktorý bol kvôli neurodegeneratívnej chorobe ALS ochrnutý, v stredu ráno vo veku 76 rokov zomrel. Oznámila to Hawkingova rodina.

Hawking, ktorý bol považovaný za nástupcu Isaaca Newtona a Alberta Einsteina, svojimi poznatkami o vzniku vesmíru, o veľkom tresku a čiernych dierach výrazne prispel k rozvoju ľudského poznania. Svoje znalosti odovzdával aj širokej verejnosti, vysoko cenená je predovšetkým jeho populárno vedecká publikácia Stručná história času.

„Bol skvelým vedcom a výnimočným mužom, ktorého dielo a odkaz budú žiť dlhé roky,“ uviedli vo vyhlásení Hawkingovo deti. Lucy, Robert a Tim Hawkingovi ďalej poznamenali, že otcova guráž a húževnatosť, ktoré išli ruka v ruke s genialitou a humorom, boli inšpiráciou pre ľudí na celom svete. Hawking zomrel ticho vo svojom dome v Cambridgi. Akoby symbolicky sa tak stalo v deň 139. výročia narodenia Alberta Einsteina.

Podľa jeho dcéry Lucy, ktorá sa živí ako novinárka a spisovateľka a ktorá s ním spolupracovala na vydaní vedeckej knihy pre deti, udržiavala Hawkinga pri živote aj nesmierna tvrdohlavosť a vôla, pri ktorej bol schopný využiť všetky svoje energie na to, aby sa sústredil na cieľ. Nešlo mu o holé prežitie, ale hlavne o to, aby svojou prácou prispel do vedomostného fondu spoločnosti.

Lekári Hawkingovi v jeho dvadsaťjeden rokoch po diagnostikovaní amyotrofickej laterálnej sklerózy, ktorá napáda nervový systém a spôsobuje postupné ochrnutie celého tela, dávali dva roky života. Napriek všetkým predpovediam sa však dožil pokročilého veku, bol však paralyzovaný a kvôli tracheotómii prišiel o hlas, keď v roku 1985 po návšteve CERNu ochorel zápalom pľúc. Bol ohrozený na živote a muselo mu byť vykonané chirurgické uvoľnenie dýchacích ciest. Hovoriť potom mohol len vďaka počítaču.

O svojej chorobe Hawking raz vyhlásil, že „bola vlastne najväčším darom, aký som od života dostal. Vďaka izolácii od sveta som mal možnosť rozvíjať svoju predstavivosť k videniu problémov pod iným zorným uhlom“.

Mimozemšťania budú kolonizovať Zem, varuje Hawking. „Skončíme ako indiáni“

Hawking, označovaný za najvýraznejšieho teoretického fyzika súčasnosti, sa venoval aj kontroverzným témam. Okrem iného vyhlásil, že ľudstvo by malo v najbližších sto až dvesto rokoch kolonizovať vesmír, ak chce prežiť. Za hrozbu ľudskej budúcnosti označil genetické inžinierstvo či umelú inteligenciu.

Prevažnú časť svojho bádania venoval Hawking vesmírnym čiernym dieram, zaoberá sa tiež tzv. teóriou všetkého, teda prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou. V roku 1983 prišiel s teóriou, že čas a priestor sú konečné, aj keď nemajú konkrétnu hranicu. „Je to ako zemeguľa,“ vyhlásil, „tá je tiež konečná a pritom na koniec nedôjdete.“

Vyskúšal stav beztiaže

Populárny Hawking, ktorý už v roku 1970 publikoval stať o vzniku vesmíru, o sebe tvrdil, že má v hlave len fyziku, astrofyziku, matematiku či kozmológii. Jeho knihy sú bestsellermi. Preslávila ho práve kniha Stručná história času z roku 1988, v ktorej sa snažil priblížiť zrozumiteľným spôsobom tajomstvá kozmológie – vedy o stavbe a vývoji vesmíru. Knihy sa predalo vyše desať miliónov výtlačkov. „Predal som viac kníh o fyzike ako Madonna o sexe,“ vyhlásil raz slávny vedec.

Hawking bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s Jane mal tri deti, zväzok ale nevydržal. Novinové titulky Hawking zaplnil v roku 1995, keď sa oženil s jednou zo svojich ošetrovateliek Elaine Mason. Toto manželstvo trvalo 11 rokov. S prvou ženou Jane Wildeovou mal tri deti, bol tiež trojnásobným dedom.

O svojom zdravotnom stave hovoril s nadhľadom, keď vyhlasoval, že s vyhliadkou na skorú smrť žil päť desaťročí. „Smrti sa nebojím, umrieť sa ale neponáhľam. Mám toho ešte toľko, čo chcem najskôr urobiť,“ povedal.

V roku 2014 bol o Hawkingovi natočený film Teória všetkého, ktorý rozprával jeho životný príbeh. Film získal nominácií na Ceny akadémie, premenil však len jedinú – tú za hlavnú mužskú rolu dostal Eddie Redmayne, ktorý stvárnil profesora Hawkinga.

Hawking patril roky medzi popkultúrne celebrity. Objavil sa v seriáloch Simpsonovci, Futurama Teória veľkého tresku či Star Trek a jeho robotický hlas použila napríklad britská skupina Pink Floyd na albume The Division Bell. Hawking sa svojej popularite nijako nebránil a naopak si ju užíval. Preletel sa aj balónom, vyskúšal stav beztiaže. Pozrieť sa do kozmu už bohužiaľ nestihol …