na trať majstrovstiev sveta. Pre Slovensko tam vyšiel premiérový titul v cestnej cyklistike. Bol už raz majstrom sveta, lenže to ešte na horských bicykloch a navyše v kategórii juniorov. Teraz je 25-ročný Slovák na najvyššom z vrcholov, je kráľom v kráľovnej cyklistických disciplín.
„A to som si dve kolá pred cieľom prešiel krízou,“ priznal potom Sagan v televíznom rozhovore. „Bol som na nejaký šprint unavený, tak som urobil len jeden atak a ono to vyšlo. Počul som veľa komentárov, že nie som dosť dobrý pre tak dlhý závod. Mojou odpoveďou je tento dres. „
Dúhový, slušivý a minimálne na rok len a len jeho!
Tak neviditeľný však Sagan po celý závod bol. Zatiaľ čo vpredu sa striedala veľké mená a 35 kilometrov pred cieľom sa do úniku vydali napríklad Belgičan Boonen, majster sveta z roku 2005, či obhajca dúhy Kwiatkowski, Sagan číhal v pelotóne.
„Vedľa seba som mal stále brata aj Michala Kolářa, keby nastal nejaký problém s kolesom,“ rozprával slovenský vlasáč. „Čakal som a čakal.“
Všetky nástupy totiž s blížiacim sa finále vyhasli, nikto nemal na to lavíne najväčších favoritov utiecť. Potom v poslednom stúpaní po kockách na kopci Libby vyštartoval Zdeněk Štybar, do tej doby všetkými Čechy presadzovaný líder národného tímu, a za sebou si viezol Nemca Degenkolba.
Ale ani ich snaha neuspela, zase raz sa had cyklistov prepojil a posledné kilometre ubiehali v zbesilom tempe.
Ešte dve stúpania a mal byť koniec.
A práve v tom predposlednom, na 23. ulici Richmonde silný Sagan udrel.
„Na posledný úsek kociek som si veril, tam som išiel na plný plyn,“ popisoval. Z háku odtrhol aj hviezdneho Belgičana Van Avermaeta a pomaličky naťahoval svoj náskok. Čoby excelentný technik zaľahol na riadidlá a jeho odstup rástol aj v zjazde.
Otáčal sa, sledoval, ako sú stíhači ďaleko. Už len cieľové stúpanie k sláve a dúhovému tričku. A za ním vrela boj o druhé miesto. Na dohľad cieľa prestal šliapať a vychutnával si triumf. „Ten najväčší v živote,“ uľavil si.
Zahodil bicykel, medzi divákov poslal prilbu, okuliare aj rukavice a roztleskával publikum. Potom si tresol s Boonen aj Štybarom a preniesol: „Najväčší víťazstvo života, som veľmi šťastný. Po Vuelte, z ktorej som musel odstúpiť, som hľadal motiváciu pre tento závod. Bol krásny, bol motiváciou pre ľudí. My cyklisti sme motiváciou. „
