„Šesťdesiatpäť ešte nie je tak veľa,“ uviedol Beckenbauer, ktorý ani nechystá veľkú oslavu. „Šesťdesiatšesť bude veľká oslava, ak sa dožijem,“ upresnil „cisár Franz“.
Aj napriek tomu sa však čaká, že 69-tisícové hľadisko Allianz Areny v Mníchove mu zaspieva k sviatku „happy birthday“ a na zápase sa objavia aj dôležití ľudia, ktorí budú chcieť majstrovi sveta z roku 1974 potriasť pravicou.
Šampión a tréner majstrov z roku 1990 sa však predsa len chystá trochu ubrať, sám priznal, že sa trochu stiahne z domáceho aj zahraničného futbalu. Vzhľadom na jeho mediálne aktivity ako televízny komentáror či autor pravidelných stĺpčekov v novinách sa však nedá čakať, že by sa úplne vytratil.
Beckenbauera považujú v Nemecku za najlepšieho futbalistu krajiny. Okrem titulu majstrov sveta sa tešil z úspechov aj s Bayernom Mníchov, SV Hamburg a americkým Cosmosom New York, kde s ním hrala aj brazílska legenda Pele. „Na ihrisku sa presadzoval viac inteligenciou ako silou. Bol viac Brazílčanom ako Nemcom,“ uviedol o ňom trojnásobný majster sveta z Brazílie.
„Der Kaiser“ pritom mohol skončiť úplne inde. Ako 13-ročný sa chystal nastúpiť do TSV 1860 Mníchov, na tréningu však dostal facku od jedného z chlapcov klubu. Beckenbauera incident natoľko nahneval, že sa rozhodol odísť do rivalského Bayernu. Tam absolvoval v roku 1964 svoj debut a začal svoju bohatú kariéru. Vyhral tri európske a štyri bundesligové tituly, hral po boku velikánov ako Gerd Müller a Sepp Maier. Okrem titulu majstrov sveta bol aj európskym šampiónom (1972) a hral aj vo finále ME 1976, kedy Nemcov na penalty zdolalo Československo. Ako tréner viedol Nemecko v rokoch 1984 až 1990 a priviedol ho k titulu na talianskom šampionáte pred dvadsiatimi rokmi. V súčasnosti je čestným prezidentom Bayernu a je členom výkonného výboru Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA).
