Ten sa ale rozhodol spolupracovať s kolegami, pretože išlo o viac ako 11 miliónov stránok. Anonymný zdroj na oplátku údajne nič nechcel.
Reportéri nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa rozhodli spolupracovať s kolegami, pretože spracovanie 2,6 Terabytu dát čiže viac ako 11,5 milióna jednotlivých listín bolo nad ich sily. Teraz opísali svoju ročnú anabázu a to, ako prebiehali rozsiahle rešerše materiálu a jeho overovania.
Neznámy zdroj kontaktoval novinára Süddeutsche Zeitung cez internet s ponukou dokumentov známej právnej kancelárie Mossack Fonseca, ktorá svojim klientom ponúka, ako sa pomocou zakladania firiem v daňových rajoch čo najefektívnejšie vyhnúť plateniu daní či legalizovať zisky z nelegálnej činnosti.
„Zdroj nežiadal o žiadnu finančnú kompenzáciu ani nič ďalšieho na oplátku, len naliehal na niektoré bezpečnostné opatrenia,“ opísal denník Süddeutsche Zeitung, ako celá kauza začala. Komunikácia preto potom prebiehala šifrovane a nedošlo k žiadnemu osobnému stretnutie. Podľa novinárov sám zdroj svoju motiváciu vysvetlil tým, že chce, aby sa verejnosť dozvedela o deliktoch, o ktorých dokumenty vypovedajú.
Dáta uniknutých diplomatických depeší bola 1,5tisíckrát menšia
Pôvodne išlo len o malé množstvo materiálov, objem dát ale postupne narastal až na 2,6 Terabytu, čo je vôbec najväčší únik dokumentov, s ktorým kedy mali novinári čo do činenia. Len pre porovnanie: napríklad únik diplomatických depeší zverejnených serverom Wikileaks v roku 2010 mal objem 1,7 gigabytov, teda takmer 1,5tisíckrát menší. Nedávna aféra okolo daňových dohôd firiem s Luxemburskom zvaná Luxleaks, na ktorej odhalenie sa v roku 2014 rovnako podieľalo medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), sa zakladala na štyroch gigabajtoch dát.
Uniknuté informácie pochádzajú z obdobia viac ako troch desiatok rokov: tie najstaršie sú zo 70. rokov minulého storočia, tie najčerstvejšie zo začiatku tohto roka. Konkrétne ide najmä o dokumenty vo formáte PDF, e-maily a obsah firemných databáz. Roztriedené sú podľa jednotlivých firiem, ktoré právna kancelária na želanie svojich klientov zakladala. Zložka každej konkrétnej schránkovéj firmy obsahuje všetky súvisiace materiály – zmluvy, príslušnú korešpondenciu či ďalšie naskenované dokumenty. Väčšinou ide o tisíce strán.
Práve kvôli obrovskému rozsahu materiálu nemeckí novinári zapojili do práce ICIJ a jeho prostredníctvom potom kolegami z mnohých krajín vrátane Británie, Francúzska, Rakúska či treba Argentíny. Celkovo sa na pátranie podieľalo 400 žurnalistov zo stovky médií v 80 krajinách sveta.
Ich prvou úlohou bolo dokumenty digitalizovať pomocou metódy optického rozpoznávania znakov, ktoré umožňuje fulltextové vyhľadávanie pomocou variabilne nastaviteľných algoritmov.
Oveľa ťažšie potom bol následný krok: preveriť jednotlivé firmy, ktorých je celkovo 214 tisíc zo 200 krajín, a osoby, ktoré v nich figurujú. Z vyhľadávania sa zistilo, že schránkové spoločnosti zakladali alebo využívali stovky známych osobností svetového biznisu, politikov, športovcov či celebrít, prosté vlastníctvo také firmy ale automaticky neznamená porušenie zákona. Tým môže byť napríklad jej konkrétne využitie na účely prania špinavých peňazí či daňovým únikom. Pre takéto tvrdenie je však potrebné starostlivo vysledovať finančné toky a zistiť koncového majiteľa spoločností, čo je však často problém, pretože tí sa nechávajú zastupovať právnikmi, bankami či prostredníkmi.
Táto úloha tak zrejme pripadne vyšetrovacím orgánom jednotlivých krajín, z ktorých niektoré už začali konať. Týka sa to napríklad Panamy, kde kancelária Mossack Fonseca sídli, Nového Zélandu alebo Austrálie.
