R.CHMEL: Vláda dala jasný signál, že ochrana práv a menšín jej nie sú ľahostajné

740

Pre TASR to uviedol Chmel pri hodnotení svojho pôsobenia vo funkcii.
„Vláda zriadila Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ako jeden zo svojich troch stálych poradných orgánov,“ vymenoval podpredseda jeden z krokov vlády počas svojho funkčného obdobia. Rada podľa jeho slov poskytuje spolu so svojimi odbornými výbormi a pracovnými skupinami priestor pre prierezovú koordináciu ľudskoprávnych politík. A tiež aj pre priamu účasť zástupcov občianskej spoločnosti na diskusii a rozhodovaní o ľudskoprávnych a menšinových otázkach.
„Za nemenej dôležité považujem, že sme vybudovali nový dotačný systém na Úrade vlády. Tu sme v programe Kultúra národnostných menšín v roku 2011 rozdelili žiadateľom o dotácie štyri milióny eur,“ vyčíslil Chmel. Oproti roku 2010, keď tieto dotácie prideľovalo ešte ministerstvo kultúry, suma narástla o vyše pol milióna eur. „Z 1700 žiadostí sme podporili až 1100 projektov,“ dodal podpredseda vlády. Tohto roku je podľa jeho slov čiastka určená na kultúru národnostných menšín opäť zvýšená o ďalšieho pol milióna eur.
Zároveň bolo vlani podľa neho rozdelené na projekty v rámci programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd 2,2 milióna eur. „Tento rok je v štátnom rozpočte vyčlenená rovnaká suma,“ priblížil Chmel.
Súčasne počas jeho pôsobenia vo funkcii vstúpili odborné útvary v jeho pôsobnosti aj do riešenia novelizácie zákona o štátnom jazyku. „Aby boli odstránené neefektívne a zbytočne reštrikčné opatrenia, čo sa aj podarilo,“ vyhodnotil Chmel. Dôležité však podľa neho bolo, že pripravili a v júni 2011 bola v Národnej rade schválená novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Dosiahol sa ňou väčší súlad so zákonom o štátnom jazyku, ale aj s medzinárodnými záväzkami Slovenska, hlavne voči Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov,“ vysvetlil Chmel. Viaceré témy, ktoré vyplývali z Programového vyhlásenia vlády SR, však podľa neho zostali, žiaľ, len v podobe návrhov. Napríklad zákon o Ústave pamäti národa, ktorý vláda schválila, ale do parlamentu sa už nedostal, či text návrhu zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoji kultúry národnostných menšín, ktorý na svoj legislatívny proces ešte iba čaká.