Návrh predložila Súdna rada SR, ktorá tieto kandidátky odobrila na svojom zasadnutí 15. júna. Na rokovanie vlády ho prišiel prezentovať predseda Súdnej rady Štefan Harabin.
„Navrhnutí sudcovia si podali diskriminačné žaloby na štyri milióny korún kvôli svojim platom. To považujem nielen za nezákonné, ale aj nemorálne a preto podľa mojej mienky nemajú prečo zastupovať Slovenskú republiku,“ vysvetlil po skončení schôdze kabinetu minister vnútra Daniel Lipšic.
Pre údajnú diskrimináciu zažalovali štát stovky sudcov. Bratislavský okresný súd totiž 1. februára tohto roka rozhodol, že vyššie platy špeciálnych sudcov bola diskriminácia. Niektorí nespokojní sudcovia sa sťažovali aj na to, že sa verejnou diskusiou o ich platoch znížila ich dôstojnosť.
Podľa Harabina ide o ďalší zlý signál pre partnerov v európskych štruktúrach. „Nie je správne, ak dôvodom na neschválenie kandidátov nie je odborná a morálna spôsobilosť, ale využitie ústavného práva na súdnu ochranu. Zarazilo ma však, odkiaľ má minister vnútra Daniel Lipšic informácie o žalobách sudcov, ktoré nemá ani Súdna rada,“ reagoval Harabin.
O predloženie zoznamu troch až piatich mien ad hoc sudcov za Slovensko požiadal tajomník ESĽP. Zasadať mali ako členovia Veľkej komory alebo ako členovia komory.
ESĽP je medzinárodný súd, ktorý sídli v Štrasburgu. Počet sudcov sa zhoduje s počtom členských štátov Rady Európy, ktoré ratifikovali Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Úlohou ESĽP je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v Dohovore. Ak zistí, že sa porušili jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Ten je záväzný a dotknutý štát sa ním musí riadiť.
VYBERÁME
NAJČÍTANEJŠIE
- Reklama -
