Od tej doby sa dvadsaťosemročný princ, ktorý má povesť búrliváka, kajá. „Zrejme som bol príliš vojak a už menej princ,“ ospravedlňoval sa.
Teraz sa do svojich obľúbených Spojených štátov vrátil. Las Vegas vynechal a na oficiálnej ceste sa snaží splniť dve úlohy: propagovať charitu, ktorým sa venuje, a reprezentovať aj samotné Spojené kráľovstvo. A to sa mu zatiaľ darí.
Kam vkročí, tam vyvoláva nadšenie. Američanmi okúzľuje svojím humorom, šarmom a praktickou povahou, opísal denník The Belfast Telegraph. Teda tak, ako to vie len Harry. Z minulosti stačí jeden príklad za všetky – jamajskú premiérku Portia Simpson Millerovou vlani miesto podanie ruky objal. Povedal potom, že počul, že má rada objatia …
A v podobne uvoľnenom duchu sa nesie aj jeho terajšia cesta, na ktorej sa ako hlavný motív vychádza to, čo je princovi Harrymu skutočne blízke – stretnutie s vojakmi a veteránmi. Sám je totiž jedným z nich, v súčasnej dobe má hodnosť kapitána a už dvakrát bojoval v Afganistane.
V USA aj preto okrem iného navštívil asi najväčší symbol tých, ktorí kedy v bojoch padli – cintorín Arlington vo Virgínii. Potom sa vydal do Colorada, kde sa zapojil do takzvaných Hier bojovníkov, čiže akési paralympiády pre poranených vojakov.
V tíme s britskými veteránmi, ktorí ochrnuli či prišli o končatiny, si potom v sede skúsil zahrať volejbal. Väčšia pozornosť sa športovému zápasu dostať už ani nemohlo. „Neexistuje dôvod, aby sa Hrám bojovníkov nedostalo rovnakej pozornosti ako olympiáde a paralympijským,“ vyhlásil princ, ktorý do USA priletel na palube bežného linkového spoja.
A hoci každý jeho krok pozorne sledujú prísne médiá, zatiaľ necháva pachuť hanby z Las Vegas za sebou. „Ľudia o nej hovoria menej. Darí sa mu budovať povesť kráľovského profesionála a slúžiaceho vojaka,“ zhrnula televízia CNN.
