Prečo sa stal práve on olympijským víťazom, je pre Jozefa Pribilinca ťažko v krátkosti zodpovedať. „Asi preto, že som na sebe tvrdo pracoval. Húževnatosť by som vypichol ako prvoradú vlastnosť, akási buldočia povaha mi pomohla dostať sa na výslnie. Vystačiť s ňou by som však nemohol, podporiť ju musela drina, pochopiteľne talent a nakoniec podmienky, v ktorých som v armádnej Dukle pôsobil. Tréner Juraj Benčík si taktiež zaslúži vďaku, naučil ma strašne veľa.“
Hľadá sa nasledovník Jozefa Pribilinca, slogan, ktorý sa po olympijskom zlate márne objavoval desaťročia. Dlhé roky sa aj hľadal, no nikto jeho úspech už nezopakoval. „Maťo Tóth v súčasnosti naznačuje, že by mohol kráčať v mojich šľapajách,“ myslí si Jozef Pribilinec. „Zodpovedne však odhadnúť jeho možnosti je pre mňa ťažké, v atletickom dianí sa nepohybujem. Vyzdvihujem u neho najmä techniku, tá je veľmi dobrá.“
Z Jozefa Pribilinca sa stal už dávno nimród, poľovníctvu sa oddáva celý, aj keď bez strelnej zbrane. „Je to moja celoživotná srdcovka, vždy som sníval o tom, že les bude môj prvý domov. Poľovníkom som na inej úrovni, pre mňa je najdôležitejšie starať sa o lesnú zver, aby môj revír pri Čiernom Balogu prosperoval. Pôsobiť v športe som kedysi odmietol. Odhadol som sa, hlavne svoju náročnosť a takých športovcov, čo by ju vydržali, som nenašiel.“
Tréner Juraj Benčík zablahoželal Jozefovi Pribilincovi na diaľku zo sústredenia v St. Moritzi. „Pred očami mám jeho triumfálny zlatý pochod v Soule, vzájomné objatie, vlajku, hymnu. Na pozitívne emócie nemôžem zabudnúť. Počas 11-tich spoločných rokov sme prežili spústu zážitkov. Jožo bol známy rozmanitou povahou a aj zážitky boli rovnako rozmanité. Najviac sme prežili na tréningoch a v pretekoch, pri tvrdej práci.“
Aký bol Jozef Pribilinec, to Juraj Benčík dobre vie. „Veľmi pracovitý, veľa vydržal, vedel sa zaťať, tvrdohlavo smeroval za svojím cieľom. Spolupráca s ním ma napĺňala, občas sa medzi nami aj zaiskrilo, no to bola neoddeliteľná a aj prospešná súčasť našej spolupráce.“
Tréner Juraj Benčík považuje Jozefa Pribilinca za jedinečného. „Cez moje trénerské ruky prešlo zo 300 zverencov a jedine on dosiahol na absolútny vrchol. Ak aj niečo medzi nami zaškrípalo, dnes už vybledlo a ja som mu nesmierne vďačný, že zo mňa urobil trénera olympijského víťaza.“
Hľadá sa patent na výnimočnosť. Juraj Benčík: „Potrebujete uvariť koktajl, ktorého základom je obrovský ctižiadostivosť. Jožo nesmierne túžil víťaziť na všetkých frontoch a nezostal len pri chcení, cieľavedome stúpal na vrchol. Tých najcennejších vlastností by som mohol vymenovať viacero, v najstručnejšom podaní je to ctižiadostivosť okorenené cieľavedomosťou.“
Aj majster Európy zo Splitu’90 Pavol Blažek, klubový súputník Jozefa Pribilinca, by o ňom mohol básniť, zvolil si však na vyjadrenie pocitov prozaickú vetu: „Bol tvrdohlavý, akýsi húževnatý príroďák, ak sa zaťal, neupustil, v tom sa odlišoval od nás ostatných.“
