V najvýchodnejšej obci Slovenskej republiky, ktorá sa nachádza tri kilometre od ukrajinskej a päť kilometrov od poľskej hranice, dnes žije 292 obyvateľov, z toho je do 18 rokov len 30 detí a počet obyvateľov stále klesá. Ľudia v obci väčšinou hovoria rusínskym jazykom, ale takmer 90 percent sa pri poslednom sčítaní ľudu hlásilo k slovenskej národnosti, zvyšok k rusínskej a ukrajinskej.
Peniaze na investície obec nemá a získať ich je veľmi ťažké. „Máme tu urobený projekt voda – kanál, bol podaný na environmentálny fond do Bratislavy. Bohužiaľ, že sme obec taká, aká sme, nemáme nárok na peniaze,“ povedal starosta obce Michal Runčák. Dodal, že pôvodný zámer vypracovaného projektu počítal s vybudovaním spoločného vodovodu pre obce Nová Sedlica, Zboj a Uličské Krivé.
V obci je asi 170 domov, pričom obývaných je asi 125. Vo všetkých domoch sa kúri hlavne drevom, ktoré ľudia musia pripravovať celé leto. Starosta pochybuje o tom, že by sem niekto zaviedol plyn, pretože tu žije málo ľudí. Konštatoval, že problémy mali aj s projektom na obnovu kultúrneho domu a museli ho začínať odznova, peniaze sú už vraj schválené vo výške 163.316 eur.
Ani s pracovnými príležitosťami v tomto regióne to nie je podľa starostu ružové. V minulosti tu boli ľudia zamestnaní hlavne v lese, pri ťažbe dreva, dnes niekoľkí pracujú v Lesopoľnohospodárskom majetku Ulič a je tu aj farma na chov jalovíc.
V Novej Sedlici vzhľadom na počet detí nie je ani škola a deti chodili do susedného Zboja. Od tohto školského roka musia cestovať do Uliča, lebo aj v Zboji školu zrušili.
Novosedličania sú hrdí na svoju hasičskú zbrojnicu a v prípade, že by horelo, k dispozícii sú vždy členovia dobrovoľného hasičského zboru. Ten bol založený v roku 1929 a v tom istom roku do jeho vybavenia pribudla aj zakúpená prvá striekačka s príslušenstvom, ktorá je dodnes funkčná.
Runčák si myslí, že ľudia, ktorí z obce odišli, sa sem už pravdepodobne nevrátia, pretože v meste sa žije ľahšie ako na dedine a na východe Slovenska nie je robota.
Na druhej strane sem však prúdia turisti zo Slovenska i zahraničia. Láka ich predovšetkým príroda Národného parku Poloniny a bukové pralesy, ktoré boli v roku 2007 zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO ako séria desiatich lokalít na území Slovenska a Ukrajiny. Jednou z nich je Stužica, ktorá je vzdialená niekoľko kilometrov od obce a rozprestiera sa v okolí vrchu Kremenec s nadmorskou výškou 1221 metrov. Na spomínanom kopci je osadený stĺp, ktorý pripomína, že sa tu schádzajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. V okolitých obciach môžu turisti zasa obdivovať drevené kostolíky.
Okrem toho v obci už štyri roky organizujú festival spevu a tancov Fest pod Kremencom, na ktorom sa schádzajú ľudia z celej Uličskej doliny. Pred niekoľkými rokmi sa tu konali aj rockové podujatia, tie však prestali pripravovať, lebo atmosféra rušila prostredie národného parku.
VYBERÁME
NAJČÍTANEJŠIE
- Reklama -
