Majú iné pohnútky, používajú odlišné zbrane a pochádzajú z rôznych prostredí. Jedno ale majú sérioví vrahovia spoločné: náhoda im vždy hrá dlho do kariet. Bez nej by skrátka nemohli beztrestne vraždiť mnoho rokov
Zatiaľ čo mániu po koncertoch Beatles v Anglicku pozvoľna strieda prvá vlna punku, anglické dievčatá žijú v strachu. Necelých sto rokov po vyčíňaní Jacka Rozparovača sa objavuje jeho nasledovník. V noci stíha osamotené mladé ženy, väčšinou prostitútky, ktoré najskôr omráči kladivom a potom rozpára nožom či naostreným skrutkovačom. Iba miesto londýnskej štvrti vyčíňa v grófstvach Yorkshire a Lancashire na severe Anglicka.
Sutcliffovi nerobilo problém správať sa zdvorilo a nenápadne, aj preto tak dlho unikal polapenie.
Peter Sutcliffe, ako sa Yorskhirský rozparovač volá, si svoje prvé obete vyhliadol v roku 1975. Prvé dve ženy útok kladivom prežili, ďalšie tri to šťastie nemali. Mestom Leeds a jeho okolím sa začala šíriť panika. Najskôr medzi prostitútkami, ktoré sa hromadne sťahovali desiatky kilometrov ďaleko. Po piatom útoku, ktorému podľahla šestnásťročná predavačka, boli vydesené všetky ženy. V roku 1978 už Yorkshirským rozparovačom žilo celé Anglicko. Na pátraní po ňom sa podieľalo viac ako dvesto detektívov, správy s rôznymi hypotézami plnili noviny každý deň.
Sutcliffovo chytenie pravdepodobne oddialilo niekoľko nešťastných náhod a chýb vyšetrovateľov. Niekoľko mesiacov sa napríklad kriminalisti zaoberali nahrávkou a listami, o ktorých boli presvedčení, že ich písal vrah z Yorkshiru. Po zatknutí Sutcliffa sa ukázalo, že boli falošné. Ich skutočný pisateľ John Humble bol v roku 2006 odsúdený na osem rokov väzenia za úmyselné marenie vyšetrovania.
Zmarené stopy
Inokedy sa podarilo policajtom nájsť horúcu stopu, ale nedokázali ju využiť. V peňaženke jednej z obetí napríklad našli novo vytlačenú bankovku, na základe ktorej vytipovali osem tisíc miestnych zamestnancov, ktorým by mohla patriť. Medzi nimi aj Sutcliffa, vodiča z blízkej továrne. Po vypočúvaní ho však pustili. Nakoniec sa niekde medzi úradníckymi ľajstrami stratilo aj udanie, ktoré anonymne poslal podozrievavý Sutcliffov priateľ.
To bolo len pár týždňov pred tým, ako policajná hliadka zadržala v roku 1980 Sutcliffa pri bežnej kontrole s prostitútkou v aute. Po niekoľkých dňoch vyšetrovania sa priznal k trinástim vraždám a siedmim pokusom o vraždu. Celý súdny proces sa obhajoba snažila zviesť Sutcliffove činy na jeho psychickú poruchu, čo sa nakoniec podarilo. Potom, čo mu lekári diagnostikovali schizofréniu, sa presunul z väzenia do Broadmoorskej nemocnice a nechal si úradne zmeniť meno na Petra Coonana. Súd ho potrestal 20 súbežnými trestami doživotného väzenia za trinásť vrážd a sedem pokusov o ne.
V posledných rokoch trpel Sutcliffe zdravotnými problémami – bol obézny a mal cukrovku. Vlani na jeseň bol hospitalizovaný kvôli podozreniu na infarkt. Zomrel vlani v novembri na komplikácie spôsobené ochorením codid-19 vo veku 74 rokov. Vo väzení a väzenských nemocniciach strávil 40 rokov.
