Predchádza ho ale povesť mimoriadne schopného organizátora, ktorý si vďaka svojej schopnosti rýchlo dodať na front potrebné vybavenie vyslúžil prezývku Doručovateľ.
Bol to totiž práve on, kto umňa kľučkoval byrokratickým bludiskom Pentagonu, aby vojaci v Afganistane v čo najkratšej dobe dostali toľko žiadaných obrnených vozidiel, schopných odolávať výbušným zariadeniam Talibanu. Tak sa zrodil „Doručovateľ“.
Pozornosť tlače nielen za oceánom si ale dnes šesťdesiatročný Carter získal už dávno predtým. Na začiatku 90. rokov v administratíve Billa Clintona mal pod palcom americký jadrový arzenál. A nielen americký. Dohliadal na likvidáciu asi ôsmich tisíc jadrových hlavíc v štátoch bývalého sovietskeho impéria.
Keď v roku 1996 z Pentagonu odchádzal, mal za sebou dlhý zoznam úspechov. Medzi tie najvýraznejšie patrí okrem celosvetového ťaženia proti jadrovým zbraniam tiež asistencie niektorým štátom východnej Európy pri ich ceste do NATO.
Táto téma mu napokon zaistilo štedrú mediálnu pozornosť aj o dekádu neskôr. Vtedy prišiel s plánom, ako zlikvidovať severokórejský jadrový arzenál, ku ktorému sa v tej dobe Pchjongjang prvýkrát otvorene priznal. Spôsob, akým mu ale nabádal elimináciu, nemá obdoby: preventívny útok. Carter vtedy navrhoval zbombardovať severokórejské jadrové zariadenia, pripomína jeho kontroverzné riešenie magazín The Economist.
