Podľa odborníkov to však bude ešte viac. Zbrojenia komunistického režimu znepokojuje hlavne Japonsko a Taiwan.
Plán oznámil čínsky premiér Li Kche-čchiang na úvod desaťdňového zasadnutia čínskeho parlamentu. To sa konalo prvýkrát od chvíle, kedy sa pred rokom ujal vlády prezident Si Ťin-pching.
Li v prejave pred zákonodarcami vyhlásil, že vláda bude „posilňovať obranný výskum a vývoj nových, technologicky vyspelých zbraní a zariadení a bude zdokonaľovať svoju pohraničnú, pobrežnú a vzdušnú obranu“.
Denník The New York Times hodnotí tento krok ako jasný signál, že Čína naďalej pokračuje v nastúpenej ceste s jediným cieľom: stať sa hlavnou vojenskou silou v regióne a vybudovať mocné námorníctvo.
Podľa oficiálnych zdrojov Peking tento rok navýši armádny rozpočet o 12,2 percenta na 808,23 miliardy jüanov.
Na nový čínsky vojenský rozpočet bezprostredne reagovalo Japonsko a Taiwan. Ich predstavitelia kritizovali Peking, že neposkytol dostatok informácií, na čo chce vojenské prostriedky vynaložiť. Rovnaký otázka dlhodobo znepokojujú aj Spojené štáty.
Čína má najpočetnejšiu armádu na svete a so svojimi susedmi vedie spory o kontrolu nad ostrovmy v okolitých moriach a námorné cesty. V poslednom období vzrástlo predovšetkým napätie medzi Čínou a Japonskom kvôli nárokom na reťazec neobývaných ostrovčekov vo Východočínskom mori.
