Nemecký prezident Joachim Gauck následne Merkelovej odovzdal menovací dekrét a vymenoval jej pätnásťčlenný kabinet veľkej koalície CDU / CSU a sociálno-demokratickej SPD.
Merkelová v tajnej voľbe nezískala hlasy všetkých poslancov koalície. Hlasovalo pre ňu 462 poslancov, CDU / CSU a SPD pritom dohromady majú 504 hlasov z 631. Podľa Süddeutsche Zeitung sa proti Merkelovej postavilo 150 poslancov, deväť sa zdržalo hlasovania.
Vo voľbách v septembri síce kresťanskí demokrati zvíťazili, väčšinu v parlamente ale tesne nezískali. Do parlamentu sa navyše nedostala liberálna FDP, skorši vládny partner CDU / CSU. Nakoniec tak vznikla „Grok“, veľká koalícia konzervatívcov so sociálnou demokraciou. Koaličnú zmluvu o víkendu členovia SPD schválili v referende.
Žiadny z koaličných poslancov sa neprihlásil k tomu, že by hlasoval proti vláde. Z konzervatívneho i socialistického tábora ale zaznievali hlasy proti vytvoreniu veľkej koalície. Členovia SPD vyjadrovali obavy z toho, že vláda s CDU / CSU stranu poškodí v nasledujúcich parlamentných voľbách, rovnako ako sa to stalo v minulej veľkej koalícii pod vedením Merkelovej. Niektorí konzervatívci zasa tvrdili, že koaličná zmluva obsahuje príliš ústupkov voči SPD.
Po voľbe šéfky vlády odovzdal prezident Gauck v zámku Bellevue Merkelovej menovacieho dekrétu. Na pravé poludnie zložila staronová kancelárka v Spolkovom sneme prísahu, potom sa vrátila do prezidentskej rezidencie, kde Gauck menoval aj ministrov jej vlády.
