Bez pomoci Polziecovy rodiny by sa Gersten a jeho príbuzní pravdepodobne nedožili konca druhej svetovej vojny, v úkryte boli od roku 1942 do roku 1944.
„Pre mňa a moje deti ste hrdina,“ povedal svojmu záchrancovi Gersten. Na letisko prišli aj jeho deti, vnúčatá a pravnúčatá. Po tom, čo židovská rodina emigrovala do USA, s Polziecovými stratili kontakt. „Mám šťastie, že sa po 69 rokoch môžem opäť stretnúť s priateľom,“ povedal Polziec. So svojím židovským hostiteľom v Amerike oslávi židovskú Chanuku aj typicky americký sviatok Vďakyvzdanie, uviedol denník Süddeutsche Zeitung.
Gerstenova matka Frieda za druhej svetovej vojny unikla z varšavského geta. Pomohlo jej pritom to, že sa vydávala za katolíčku. Pomoc potom hľadala u svojich niekdajších susedov. Útočisko nakoniec našla u Márie a Stanislawa Polziecových v dedine Frysztak. Aj keď boli chudobní a sami mali päť detí, vybudovali pre Leona, jeho matku, tetu, strýka a bratranca podzemnú skrýš, nad ktorou postavili sýpku. Gerstenovho otca, troch bratov, sestru i prarodičov nacisti zavraždili.
Poľská rodina do skrýše nosila každý týždeň chlieb a polievku z húb nazbieraných v lese. O skrýši s piatimi Židmi sa nikto nedozvedel, ani keď Stanislawa Polziece vypočúvali nacisti.
