Ten bol pritom často kritizovaný za sektársku politiku, ktoré viedla k mohutnému vzostupu Islamského štátu. Vedenie Iraku prevzal Abádi v čase, keď islamisti ovládajú štvrtinu jeho územia.
Abádi aj jeho predchodca Málikí sa v sedemdesiatych rokoch zapojili do Hlasu islamu, čo bola výrazná protirežimna strana vystupujúca proti baasistom Saddáma Husajna. Členstvo v strane bolo trestné, čo na vlastnej koži okúsili Abádího bratia – v 80. rokoch boli dvaja popravení a tretí uväznený na desať rokov.
Mladý Abádi odišiel študovať do Veľkej Británie. V roku 1981 získal na univerzite v Manchestri doktorát z elektrotechniky. Potom už v Británii zostal, pracovať ako konzultant a výskumník. Aj vďaka dlhodobému životu v exile hovorí Abádi plynule anglicky, čo Málikí nezvládal tak obratne. Život v exile totiž strávil prevažne v susednej Sýrii.
Obaja politici sa do vlasti vrátili po páde režimu diktátora Saddáma Husajna v roku 2003 Málikí sa prvýkrát ujal premiérskeho kresla v roku 2005 a vydržal v ňom až do tohto roku. Abádi bol vo vládnucej rade v roku 2003 ministrom komunikácií. Vtedy vystupoval proti privatizácii navrhnuté spojeneckým správcom Iraku Paulom Bremer. Tá totiž umožnila, že sa rad spoločností dostala do zahraničných rúk.
Od roku 2006 Abádi zasadá v parlamente, kde predsedal rade výborov. Hoci sa jeho meno už v minulosti niekoľkokrát skloňovalo s premiérským kreslom, dočkal sa až tento rok. V auguste ho novozvolený prezident Fuád Mansúr poveril zostavením vlády.
