Prispel k tomu aj sám americký prezident Barack Obama, ktorý sa pred rokovaním zákonodarcov nechal počuť, že v prípade schválenia zákon schvaľujúci výstavbu vetuje.
Senátori tak prehlasovali Snemovňu reprezentantov, ktorá minulý týždeň projekt schválila. Utorkové senátne hlasovanie skončilo pomerom hlasov 59 pre ku 41 hlasom proti, keď stúpencom stavby chýbal jediný hlas. Pre stavbu zdvihlo ruku okrem všetkých 45 republikánov aj 14 senátorov Obamovej demokratickej strany.
Osud stavby zostáva otvorený, pretože politická situácia v americkom parlamente sa po kongresových voľbách zo 4. novembra zmenila. Demokrati prišli o senátnu väčšinu, a stratili tak moc nad oboma komorami. V novom zložení však Kongres začne zasadať až od januára.
Výsledok senátneho hlasovania si vopred netrúfali odhadovať ani renomovaní zámorskí politológovia a experti na oblasť energetiky, napísala pred hlasovaním agentúra Reuters. Biely dom však v oficiálnom vyhlásení ešte pred hlasovaním Senátu uviedol, že Barack Obama výstavbu ropovodu nepodporí a prípadné schválenie Senátom vetuje.
Ropovod spoločnosti TransCanada za osem miliárd dolárov má slúžiť na prepravu surovej ropy z Kanady do Mexického zálivu, uvádzajú oficiálne stránky projektu.
Podľa ekológov bude stavba znamenať veľkú záťaž pre životné prostredie. Republikáni, ktorí kontrolujú Snemovňu reprezentantov, stavbu ropovodu podporujú a Obamu kritizujú, že schválenie odkladá už dlhšie ako päť rokov. Obama doteraz svoj súhlas odopieral, aby si podľa analytikov neznepriatelil ľavicové a zelené kruhy.
