Báli sa, že ich neuživia a chceli ich ušetriť vojnových útrap.
Masaker maznáčikov rozpútala vyhláška, ktorú v lete roku 1939 vydala čerstvo založená Komisia pre zaopatrenie zvierat počas náletov. „Ak to bude len trochu možné, s predstihom odvezte alebo pošlite svoje domáce zvieratá na vidiek. Ak sa o ne nemôžu postarať susedia, bude potom pre nich skutočne lepšie, keď ich necháte utratiť,“ cituje BBC viac než sedemdesiat rokov starú vyhlášku.
Výzva, ktorú vytlačili takmer všetky noviny a odvysielala BBC, na Britov mohutne zapôsobila. Rozhodli sa, že svoje domácich miláčikov radšej nechajú uspať, než aby ich vystavili bombardovaniu a hladu. Domáci maznáčikovia totiž pochopiteľne na potravinové prídely nemali nárok.
„Krátko po invázii do Poľska oznámili v rozhlase, že jedlo možno bude na prídel. Strýko potom povedal, že náš rodinný miláčik Paddy bude na druhý deň utratený,“ spomína Clare Campbellová, ktorá o tejto nepríliš známej kapitole druhej svetovej vojny teraz vydala knihu.
Veterinárna ordinácia a zvieracie útulky boli v prvých dňoch po vydaní výzvy zahltené davmy ľudí, ktorí chceli svojich miláčikov ušetriť trápenia. „Naši pracovníci, ktorí boli poverení touto smutnou povinnosťou, na tragédiu oných dní nikdy nezabudnú,“ trúchlila vtedy zakladateľka jedného spolku pre starostlivosť o psov Maria Dickinová.
