Vzhľadom k jeho veku ide fakticky o trest doživotného odňatia slobody.
Je to prvýkrát na svete, kedy bol bývalý šéf štátu odsúdený za genocídu súdom vo svojej vlastnej krajine. Maximálne možný trest v Guatemale je 50 rokov odňatia slobody. Montt dostal 50 rokov za genocídu a 30 rokov za zločiny proti ľudskosti.
Dnes Šesťdesiatosemročný Montt stál na čele krajiny 17 mesiacov po vojenskom puči z roku 1982. Súd ho uznal vinným z podielu na smrti viac než 1 700 domorodcov pri potlačení ich povstania.
Podľa žalobcov tiež ako vrchný veliteľ armády nečinne prizeral, ako vojaci znásilňovali a mučili svoje obete z radov odporcov režimu podporovaného USA.
Proces trval dva mesiace a svedčilo v ňom niekoľko desiatok obetí alebo ich príbuzných. Žaloba trvala na tom, že najkrutejšie masakre sa odohrali práve v čase, keď Guatemalu viedol Montt. Niekdajší vodca krajiny ale obvinenia popieral a povedal, že o rozkazoch k masakrom nevedel.
Jeho obhajcovia chcú dosiahnuť zrušenie trestu. Tvrdí, že ich mandant nemal šancu a že bolo vopred jasné, že bude odsúdený. Do súdnej siene vraj prišiel so zbalenými kufrom. Vynesenie verdiktu prizeral rad príbuzných obetí masakrov a keď sudkyňa vyniesla verdikt, prepukli v jasot a Mayovia začali spievať.
Spolu s Montt bol súdený aj bývalý generál José Mauricio Rodríguez Sánchez, ktorý patril v čase jeho vlády ku špičkám armády. Súd ho však viny zbavil.
V Guatemale sa hromadne zabíjalo už pred Montt a aj po ňom. Občianska vojna v tejto stredoamerickej krajine rôznou mierou zúrila od roku 1960 do roku 1996. Podľa OSN pri nej zomrelo či bez stopy zmizlo vyše 200 tisíc ľudí, prevažne indiánov.
