Cez tri stovky obrazov totiž pochádzali z múzeí, odkiaľ ích nacisti odviezli podľa osobitného zákona.
Umelecké diela nacisti ich pôvodným majiteľom skonfiškovali za druhej svetovej vojny, 315 z viac ako 1400 zhabaných obrazov však „pochádza výhradne zo štátnych a mestských, respektíve krajinských múzeí“, nacisti ich skonfiškovali na základe zákona a Gurlittovmu otcovi ich riadne predali. Vyplýva to zo správy ZKA adresované nemeckému ministerstvu financií, z ktorej citovali magazíny Focus a Bild am Sonntag.
Preto vraj zrejme „nebudú môcť bývalí majitelia týchto diel uplatniť svoje reštitučné nároky“, súdi vyšetrovatelia colného úradu. Nádej na vrátenie obrazov sa však nemusia podľa nich vzdávať niektorí dedičia pôvodných židovských majiteľov skonfiškovaných diel.
Colníci a policajti našli v roku 2012 pri domovej prehliadke, vykonanej pre podozrenie z daňového podvodu, v byte teraz osemdesiatdvaročného Gurlitt v Mníchove 1406 obrazov, ktorých hodnota sa odhaduje na miliardu eur. O prípade však nemecké úrady informovali len minulý týždeň.
Ide o diela, ktorá patrili židovským zberateľom, alebo boli majiteľom zabavená ako „zvrhlé umenie“. Tak označoval nacistický režim umelecké diela propagandou považovaná za „nenemecké“ či „degenerované“.
Gurlittov otec Hildebreand obchodoval s umením a v roku 1940 odkúpil od vtedajšieho ministerstva propagandy 200 takzvaných „zvrhlých“ umeleckých diel za 4000 švajčiarskych frankov. Bola medzi nimi údajne napríklad Roľnícka rodina Pabla Picassa, Promenáda Marca Chagalla a Hamburský prístav jedného z najvýznamnejších predstaviteľov nemeckého expresionizmu Emila Noldeho.
O rok neskôr potom Hiledbrand Gurlitt kúpil od rezortu, v ktorého čele stál jeden z najvyšších predstaviteľov nemeckého nacizmu Joseph Goebbels, ďalších 115 diel „zvrhlého“ umenia.
