Zákonodarcovia vyhlásili, že je potrebný na stabilizovanie menového bloku.
Vládni kresťanskí demokrati a liberáli, ale aj opozičné strany labouristov a liberálnych demokratov podporili v hlasovaní záchranný plán v hodnote 130 miliárd eur, na ktorom sa minulý týždeň dohodli európski lídri.
Holandsko patrilo ku krajinám, ktoré boli najmenej ochotné prisľúbiť podporu gréckemu plánu. Holandský minister financií a kresťanský demokrat Jan Kees de Jager dokonca žiadal dôkladný dohľad nad gréckymi rozpočtovými škrtmi a reformami.
„Grécko je problémové dieťa a zatiaľ ním aj zostane. Cena za to, že ho necháme starať sa samé o seba, je neslýchane vysoká pre samotné Grécko aj pre zvyšok Európy,“ uviedla členka parlamentu a kresťanská demokratka Elly Blanksma-van den Heuvelová.
Dlhová kríza, ktorá sa objavila v Grécku pred vyše dvoma rokmi, už odvtedy donútila Írsko a Portugalsko prijať medzinárodné záchranné pôžičky a hrozí, že pohltí aj oveľa väčšie ekonomiky Španielska a Talianska.
„Ak nezachováme jednotu, môžeme si len predstavovať, čo sa stane s krajinami ako Portugalsko, Španielsko a Taliansko. Nebezpečenstvo nákazy ešte nie je zažehnané,“ povedala Blanksma-van den Heuvelová v holandskom parlamente.
Minister financií de Jager sa opakovane sťažoval, že Grécko zaostáva v zavádzaní potrebných a sľúbených reforiem. Navyše, pred dvoma týždňami odložil rozhodnutie o záchrannom balíku pre Grécko, tak ako niekoľko ďalších krajín.
De Jager uviedol, že trvá na požiadavkách, aby Grécko v krátkom čase zaviedlo určité rozpočtové škrty a reformy a aby eurozóna dostala vo štvrtok správu od „trojky“ (Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu) o tom, aký pokrok urobilo Grécko v tejto záležitosti.
