Denníky radikálne znížili počet svojich strán, opozičné listy ale majú zásoby len do konca februára. Vláda ale nič nerobí. Vyhovuje jej, že opozičné médiá nútene stichnu.
Toho utorkového rána, 3. augusta 1943, sa u Oterov v jednej z lepších caracaských štvrtí oslavovalo. Podnikateľ Henrique Otero Vizcarrondo a jeho syn Miguel Otero Silvo konečne dostali do rúk prvý výtlačok zbrusu nových novín El Nacional, svojho vypiplaného tlačeného dieťaťa. Ľavicovo orientovaný denník o šestnástich listoch sa uchytil, zakrátko po svojom mene v jeho tiráži zatúžili mnohí z venezuelských intelektuálov.
V ďalších rokoch náklad listu, ktorý sa v priebehu rokov niekoľkokrát dostal do sporu s tou ktorú vládou, vzrástol na státisíce. Teraz, pol roka po oslavách sedemdesiateho výročia, hrozí listu zánik. A nielen jemu, aj rade ďalších venezuelských denníkov.
Krízu nezavinil odliv čitateľov ani nedostatok peňazí. Vydavateľstvom však chýbajú doláre, ktorými musí platiť zahraničným papierňam. Venezuela od roku 2003 prísne kontroluje nákup a konverziu, v krajine nemožno doláre len tak zohnať.
