Z najhoršie postihnutého mesta Tacloban medzitým prichádzajú svedectvá priamych účastníkov katastrofy. Mnohí bezmocne pozorovali, ako v búrke umierajú ich blízki.
Manželia Marvin a Loretta Isananovi mali tri dcéry. Najmladšej bolo osem rokov, druhé trinásť, najstaršia bola pätnásťročná. Poryv vetra však Marvin všetky tri deti vytrhol z náručia. Telá dvoch z nich už sa rodičom podarilo nájsť.
„Chýba už len tá najstaršia. Dúfame, že žije,“ zveril sa Isanan reportérovi americkej CNN. Novinári s ním mohli hovoriť na taclobanskom letisku, kam sa v posledných hodinách sťahujú preživší z celého mesta. Vážne poničený areál sa už úradom podarilo sprevádzkovať do tej miery, že tu môžu pristávať vrtuľníky a menšie lietadlá s humanitárnou pomocou.
Jedna z preživších reportérom opísala, ako sa jej podarilo uniknúť pred ničivou vlnou. Vyšplhala na strechu svojho domu, odkiaľ následne skazu celého mesta pozorovala. Okolo jej útočisko preplávala mŕtve telá susedov, ktorí sa včas zachrániť nestihli.
Väčšina obetí sa zrejme utopila alebo ích zavalili trosky domov. „Pozdĺž cesty na letisko sme videli množstvo tiel, asi tak okolo stovky,“ citovala televízna stanica Sky News Austrálčanku filipínskeho pôvodu Milu Wardovou. „Telá boli pokryté snáď úplne všetkým, plachtami, strešnými škridlami i kartóny,“ dodala žena, ktorá sa z letiska snažila dostať do Manily.
