Nová vláda chce tiež zvýšiť právomoci prezidenta a udržať mier v tureckom Kurdistane.
V roku 2023 bude krajina oslavovať sté výročie vzniku. Turecko je kandidátskou krajinou EÚ, o členstvo požiadalo už v roku 1987 a prístupové rozhovory vedie od roku 2005. Vyjednávania ale blokujú okrem iného územné spory s Cyprom. Proti plnému začleneniu Turecka do únie sa postavila aj časť západoeurópskych politikov.
Davutoglu pred poslancami tiež uviedol, že jeho vláda by chcela v parlamente presadiť novú ústavu. Tá by mala zaviesť prezidentský systém a pre Erdogana väčšie právomoci, o čo, ako už skôr naznačil, usiluje.
Prímerie s kurdskými separatistami trvá už od vlaňajšieho marca a nový premiér sľúbil, že v otázke mierového procesu bude jednať „s odhodlaním, ktoré zmenia budúcnosť krajiny“.
Vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) však nemá v parlamente potrebnú dvojtretinovú väčšinu, uviedla agentúra ANSA. Ďalšie parlamentné voľby sa uskutočnia v júni budúceho roka.
