Upozorňuje na to organizácia American Civil Liberties Union. Deje sa tak podľa nej hlavne kvôli tvrdým zákonom zo 70. až 90. rokov nastoleným hlavne v rámci boja s drogami.
Doživotie bez možnosti prepustenia za nenásilné trestné činy si odpykáva konkrétne 3 278 ľudí. „Niektorí sa dopustili nenásilných prečinov ako krádeže bundy za 159 dolárov alebo boli prostredníkmi v predaji marihuany za desať dolárov,“ približuje obsiahla správa neziskovej organizácie American Civil Liberties Union ( ACLU ).
Pre doživotný trest bez možnosti prepustenia stačili aj tak banálne veci ako krádež nafty z kamiónu, náradia v obchode či pokus o preplatenie kradnutého šeku.
„Odhadom 65 percent z nich sú černosi. Mnoho z nich trpelo mentálnymi chorobami, boli závislí na drogách alebo vo finančnej tiesni, keď spáchali ony trestné činy. Nikto z nich sa už nevráti k svojim rodičom či deťom. A platcovia daní utrácajú miliardy na to, aby zostali za mrežami,“ píše sa v správe.
Napríklad dnes päťdesiatdvaročný Timothy Jackson už nikdy nevyjde na slobodu za krádež bundy v obchode v New Orleans v januári 1996. Niekdajší kuchár tvrdí, že bol vtedy závislý na drogách a omamnú látku užil aj pred onou krádežou.
Za samotnú krádež vtedy hrozil maximálne dvojročný trest. Lenže súd Jacksona poslal za mreže na doživotie bez možnosti prepustenia, pričom ho označil za recidivistu. Keď bolo totiž Jacksonovi sedemnásť rokov, tak sa dopustil lúpeže, nemal však vtedy pri sebe zbraň. O pár rokov neskôr sa dvakrát vlámal do áut.
Odvolací súd následne trest znížil a pôvodné rozsudok označil ako prehnaný a neprimeraný. „Jackson je len malý zlodejíček, nie násilný kriminálnik,“ zdôvodnil. Avšak najvyšší súd v Lousiane v roku 1998 rozhodol, že sudcovia sa nemôžu odkláňať od práva, ktoré nariaďujú tvrdé tresty pre recidivistov.
„Je to naozaj tvrdé. Viem, že som si musel za svoje zločiny odpykať nejaký čas vo väzení, ale doživotie za bundu v hodnote 159 dolárov? Stretol som ľudí, ktorí sa dopustili oveľa horších zločinov, a dostali za to menej,“ napísal Timothy Jackson v liste pre American Civil Liberties Union.
