Obaja následne zomreli. Vedci už skôr varovali, že ak sa nový typ vtáčej chrípky stane prenosný medziľudským kontaktom, hrozí vážne nebezpečenstvo pandémie.
Až do teraz nebol zaznamenaný iný prípad nákazy vírusom H7N9 než pri kontakte s vtákmi, najčastejšie hydinové. Prvý zaznamenaný prenos medzi dvoma ľuďmi s fatálnymi následkami preto nenecháva lekára chladnými. Doteraz najagresívnejší typ vtáčej chrípky nakazil vo východnej Číne len od 30. júna 133 ľudí, z ktorých 43 na následky vírusu zomrelo.
Väčšina infikovaných navštevovala vtáčie trhy alebo bola v úzkom kontakte so živou hydinou. Tridsaťdvaročná Číňanka však údajne žiadny priamy kontakt so živými vtákmi nemala a ochorela až po opakovaných návštevách nemocnice, kam chodila za svojím nakazeným otcom.
Následné testy vzoriek oboch pacientov ukázali, že kmene vírusu boli geneticky takmer identické, čo podporuje teóriu, že sa dcéra vtáčou chrípkou veľmi pravdepodobne nakazila od svojho otca.
„Naše zistenia podporujú obavy, že H7N9 má skutočne potenciál stať sa smrtiacou pandémiou,“ píše sa v článku britských vedcov publikovanom v časopise British Medical Journal.
Obavy z možnej epidémie zdieľa aj James Rudge z Londýnskej školy pre hygienu a tropickú medicínu, ktorý vyhlásil, že ho prvý medziľudský prenos vírusu H7N9 neprekvapil a pripomenul, že už skôr došlo k podobnej nákaze staršieho typu vtáčej chrípky H5N1.
Daná mutácie však nebola ani zďaleka tak smrtiaca, informovala britská BBC.
Hoci vedci varujú, že by sa v súvislosti s novým vírusom vtáčej chrípky malo postupovať s maximálnou ostražitosťou, ubezpečujú súčasne, že zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy o schopnosti H7N9 šíriť sa medzi ľuďmi efektívne.
Tvrdenie podporuje aj test 43 ľudí, ktorí sa dostali do tesného kontaktu so zosnulými. U nikoho z nich lekári vírus v tele nenašli.
