Jej život bol kontroverzný a fascinujúci, jej politické pôsobenie sporné. Ale bola to bezpochyby mimoriadna žena. Jej koniec bol však neslávny a podľa všetkého dokonca podstúpila utajenú lobotómiu.
V roku 1950 bola Eva Perónová na vrchole svojej popularity i moci. Ale práve v tom čase jej bola diagnostikovaná rakovina krčka maternice. Perónová prvá manželka takisto zomrela na túto chorobu. Rakovina sa šírila rýchlo, napriek tomu v júni 1952 Eva sprevádzala svojho muža pri druhej inaugurácii na prezidenta. Bola veľmi chudá a tiež príliš slabá, aby mohla stáť. Bola preto podopieraná špeciálnou konštrukciou. Nebol to pekný pohľad.
O pár týždňov neskôr už bola po smrti. Podstúpila predtým niekoľko operácií. Špekuluje sa o tom, že jednou z nich bola utajená lobotómia. Vedú k tomu nálezy, ku ktorým dospel o päťdesiat rokov neskôr lekár Daniel Nijensohn. Ten sa dostal nielen k lekárskym záznamom a röntgenovým snímkam lebky Evy Perónovej, ale tiež hovoril so známymi lekára, ktorý mal lobotómiu vykonať. Tým bol chirurg z bostonskej nemocnice James L. Poppen.
Lobotómia je kontroverzný chirurgický zákrok, pri ktorom sa prevŕta lebka a sú prerušené niektoré neurálne spojenia. Používala sa k upokojeniu duševne chorých pacientov. Perónová ale nebola duševne chorá, avšak kvôli metastázujúcej rakovine trpela obrovskými bolesťami. Zákrok ju mal zrejme zbaviť bolesti a priniesť upokojenie. Avšak podľa iných teórií skôr išlo práve o upokojenie, možno aj umlčanie Perónovej.
Perónová už roky predtým bola známa svojimi výstupmi, bola často rozrušená, zle sa kontrolovala. S chorobou sa tieto prejavy ešte zhoršovali, nemala rada ľudí, ktorí jej oponovali. Ale nielen to. Bez vedomia manžela objednala tisíce pušiek a pištolí, ktorými chcela ozbrojiť robotníkov a vytvoriť ľudovú milíciu. Juan Perón to mohol brať ako zradu a mohol to byť posledný impulz k tomu, aby nariadil bez jej súhlasu vykonať lobotómiu. K tej došlo iba niekoľko týždňov pred jej smrťou. Následkom zákroku Perónová úplne prestala jesť a zomrela čiastočne i hladom.
Vynikajúci balzamovač Pedro Ara bol určený, aby pripravil telo Perónovej pre verejnú expozíciu. V tomto procese nahradil jej krv glycerínom, čo podľa jeho vlastných slov urobilo telo nepoškoditeľné. Perón chcel telo svojej ženy umiestniť do obrieho pomníka, ktorý hodlal postaviť. Ale ako tak stihol urobiť, bol zbavený vlády vojenským prevratom a musel utiecť z krajiny. Čo sa s telom jeho zosnulej ženy stalo, bolo po ďalších pätnásť rokov záhadou. Až v roku 1971 informátor prezradil, že Perónová je pochovaná v Miláne pod falošným menom Maria Maggi.
Perón nechal jej pozostatky premiestniť do svojho domu v španielskom exile. To už bol tretí raz ženatý. So svojou ženou Isabel vraj nechali mať telo vystavené v jedálni vedľa stola.
Po čase sa pomery v rodnej Argentíne zmenili, vojenská junta šla od koryta a Perón sa znovu stal prezidentom. Ale rok na to v roku 1974 zomrel a krátko na to ho nasledovala aj jeho tretia žena Isabel. Predtým ešte stačila zariadiť, aby telo Perónovej bolo uložené na cintoríne La Recoleta, kde ležia pochovaní významní Argentínčania. Hovorí sa, že jej hrobka je tak bezpečná, že by prežila aj atómový výbuch.
Zomrela herečka Anita Ekbergová, hviezda Felliniho filmu Sladký život
