39,6 % Rusov si želá vojenské napadnutie Slovenska!

817

Ukrajinská organizácia „Active Group“ s dlhoročnou tradíciou výskumom, ankiet a analýz vypracovala prieskum s niektorými zásadným zisteniami. Na základe informácií z otvorených zdrojov a histórie tejto skupiny sa nemáme dôvod domnievať, že by ich závery nemali byť objektívne.

Na základe prieskumu na reprezentatívnej skupine občanov Ruskej federácie vykonanom v dňoch 11.-14. marca bolo zistené:

86,6% Rusov podporuje ruskú inváziu do ďalších krajín Európy
75,5% Rusov podporuje myšlienku ďalšieho útoku smerom do Poľska
48,9% Rusov podporuje rozšírenie vplyvu Ruska do krajín, ktoré kedysi tvorili ZSSR, pričom 40,4% podporuje vplyv smerom do krajín Varšavského paktu vrátane bývalého Československa
39,6% Rusov podporuje ďalší útok do krajín bývalého Varšavského paktu, teda aj do bývalého Československa
86,6 %
Rusov podporuje ozbrojenú inváziu Ruska do iných európskych krajín na území Európskej únie, vrátane: Poľska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Bulharska, Českej republiky, Slovenska a ďalších, o čom svedčia výsledky sociologického prieskumu realizovaného „Active Group“.
75,5 % Rusov schvaľuje myšlienku vojenskej invázie do ďalšej krajiny a verí, že by to malo byť Poľsko a Slovensko. Podľa respondentov ide o logické pokračovanie takzvanej „vojenskej špeciálnej operácie Ruskej federácie“.

Bez milosti strieľame všetko! Keď ruskí vojaci volajú domov, opisujú vraždy aj strach

Navyše podľa prieskumu 75 % respondentov v rôznej miere toleruje použitie jadrových zbraní ich vládou.

Kým len 13,4 % Rusov má negatívny postoj k vojenskej invázii do iných krajín, 46 % respondentov si je úplne istých, že by ruská vláda mala zaútočiť na EÚ a 40,6 % predpokladá prípustné rozšírenie nepriateľských akcií.

Tri krajiny, na ktoré sa podľa prieskumu zameria Rusko, sú: Poľsko (75,5 %), pobaltské krajiny, medzi ktoré patrí Estónsko, Litva, Lotyšsko (41 %), Bulharsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko (39,6 %).  V prieskume mali respondenti možnosť vybrať si viacero krajín.

Len 25,5 % Rusov je ostro proti použitiu jadrových zbraní. Spomedzi opýtaných 40,3 % považuje jadrový útok za absolútne prijateľný a 34,3 % takéto rozhodnutie ruských úradov do určitej miery podporí.

Ruská verejná mienka môže byť ukazovateľom potenciálnych krokov Kremľa pre svetové spoločenstvo.

„Všeobecný dojem z prieskumu je taký, že Rusi, ktorí súhlasili s komunikáciou s anketármi, sú agresívni nielen voči Ukrajine, ale aj voči EÚ. Respondenti po oboznámení sa s témou rozhovoru buď odmietajú komunikovať, alebo deklarujú svoju pripravenosť podporovať a schvaľovať ďalšie ruské vpády do iných krajín,“ – komentuje Andriy Eremenko, zakladateľ výskumnej spoločnosti „Active Group“.

Sociológovia ukrajinskej spoločnosti „Active Group“ sa rozhodli ďalej preskúmať, do akej miery je ruská spoločnosť agresívna. Na jej zodpovedanie bol uskutočnený telefonický (cez messenger Viber) prieskum podľa formátovanej metodiky (vzorka je reprezentatívna podľa predmetu federácie, pohlavia a veku respondenta). Pri zostavovaní otázok bol použitý povinný jazyk pre ruské prostredie. Namiesto „invázia“ a „vojna“ sa teda v prieskume použilo slovo „špeciálna operácia“, ukrajinské bezpečnostné zložky sa nazývali „nacisti“ atď. Samozrejme, namiesto „na Ukrajine“ bolo povedané „na Ukrajine“.

Na otázku „mala by Ruská federácia vojensky prinútiť ostatné krajiny, aby sa vzdali podpory nacistom na Ukrajine?“ len 13,4 % respondentov odpovedalo negatívne, 86,6 % do určitej miery podporuje vojenskú agresiu voči iným krajinám: 40,6 % jednoznačne podporuje a 40,6 % si nie je istých.

Zabite ma, kričala tehotná matka, keď prišla po nálete na pôrodnici o dieťa. Žena nakoniec skutočne zomrela

Na zistenie vojenskej agresie proti ktorým krajinám Rusi považujú za prípustné bola položená otázka: „Myslíte si, že Ruská federácia by mala rozšíriť svoj vplyv (aj vojenskými prostriedkami) na územie ktorých krajín?“ Ukázalo sa, že najčastejšie bola tolerovaná agresia voči krajinám, ktoré boli „súčasťou ZSSR“. Za túto možnosť bolo 40,3 % všetkých opýtaných alebo 48,9 % tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď. V krajinách Varšavskej zmluvy (okrem Poľska) umožňuje „vojenskú expanziu“ 33,3 % respondentov (40,4 % tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď). Ruský útok na Poľsko toleruje 32,9 % Rusov (39,9 % z tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď). 20,8 % opýtaných (25,3 % z tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď) toleruje vojenskú agresiu voči „krajinám EÚ“ a 12,5 % (15,2 % všetkých) považuje za potrebné „rozšíriť vojenský vplyv“ na celý svet. Je pozoruhodné, že len 4,6 % opýtaných chcelo „rozšíriť vplyv“ v USA (5,6 % z tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď). Len 1,4 % opýtaných uviedlo, že Ruská federácia by nemala rozširovať svoj vplyv a 17,6 % nevedelo na otázku odpovedať.

Zaznela aj otázka: „V ktorých krajinách by mala Ruská federácia pokračovať vo vojenskej špeciálnej operácii po denacifikácii Ukrajiny na ochranu svojich legitímnych záujmov? (Otázka s viacerými odpoveďami)“. V prípade úspešného ukončenia „vojenskej špeciálnej operácie“ na Ukrajine sa 48,6 % opýtaných (75,5 % z tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď) domnieva, že ako ďalšie by malo nasledovať Poľsko. A ďalšie by mali byť pobaltské krajiny, uviedlo 26,4 % opýtaných (41 % z tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď). Ostatné krajiny bývalej Varšavskej zmluvy (Bulharsko, bývalé Česko-Slovensko, Maďarsko, Rumunsko) uviedlo 25,5 % opýtaných (39,6 % z tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď). Možnosť „V niektorej z ďalších krajín NATO“ si zvolilo 2,8 % (4,3 % z tých, ktorí sa rozhodli pre odpoveď) opýtaných, pričom 35,6 % nevedelo na otázku odpovedať.

Ukázalo sa tiež, že 3/4 Rusov toleruje použitie jadrových zbraní ich krajinou za určitých podmienok. Takže na otázku „Predpokladáte, že by Ruská federácia na ochranu svojich legitímnych záujmov a za predpokladu, že Vladimir Putin dostane informácie o hrozbe použitia takýchto zbraní proti Rusku, použila jadrové zbrane v obmedzenom rozsahu? “ 40,3 % odpovedalo „ÁNO“ a ďalších 34,3 % vyjadrilo pochybnosti o „môže alebo nemusí“, čo znamená, že je ochotný za určitých podmienok podporiť takéto rozhodnutie. A len 25,5 % odpovedalo jednoznačne „NIE“.

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 11. – 14. marca 2022 metódou CATI (telefonický rozhovor s využitím počítača). Celkovo bolo opýtaných 1 557 respondentov. Teoretická chyba pri pravdepodobnosti spoľahlivosti 0,95 nepresahuje 2,5 %. Zvláštnosťou tohto projektu bolo, že hovory sa uskutočňovali pomocou messengeru Viber a predstavení anketári nepovedali, že volajú z Ukrajiny a zároveň na hovory používali dočasné čísla (čísla zakúpené cez služby predaja virtuálnych čísel).