Krimi na víkend: Damien Echols – rituálne vraždy troch osemročných chlapcov

Odsúdený vrah detí Damien Echols vie, že raz celu smrti opustí - či už na vlastných nohách alebo v drevenej truhle. "Dostanem sa odtiaľto jedným alebo druhým spôsobom," hovorí. "Nech to už bude tak alebo onak, vždy to bude lepšie ako trčať za mrežami päťdesiat rokov a nevedieť, čo sa stane na druhý deň..."

6838

Takéto cynické vyjadrenia sú pre muža, čo sa kedysi obliekal iba do čierneho a aj nechty na nohách si maľoval načierno, príznačné. Obžalovali ho z nezvyčajne krutej trojnásobnej vraždy s prvkami satanistického rituálu. Dnes je Damien iný – oblieka sa iba do bieleho a stal sa z neho budhista. Dokonca sa aj oženil. V decembri roku 1999 si vo väzenskej kaplnke povedal áno s newyorskou architektkou Lorii Davisovou. Tá mu začala písať listy po tom, čo v televízii videla dokument, ktorý spochybňuje vinu Damiena a jeho komplicov.

Svadobný obrad sa odohral iba za prítomnosti šiestich hostí a budhistického kňaza, väzňovi sňali putá iba na moment, keď mohol objať a pobozkať svoju nastávajúcu. Odvtedy ho Lorri navštevuje každý týždeň, ale môžu spolu iba hovoriť – v prísne stráženej väznici Tucker v Arkansase nie je povolený intímny styk manželov a dokonca ani to, aby sa pobozkali. Po všetkých tých zmenách, ktorými Echols počas deviatich rokov väzenia prešiel, sa nezmenilo jediné – stále tvrdí, že je nevinný. Za mreže sa dostal v roku 1993, keď ho súd uznal vinným z vraždy troch osemročných chlapcov spôsobom satanistického rituálu. Obete našli v lesoch západného Memphisu nahé, s nespočetnými bodnými ranami, stopami po bitke, ruky i nohy zviazané za chrbtom.

Jeden z chlapcov bol vykastrovaný. Podľa obžaloby a súdu Echols nevraždil sám, ale mal dvoch spoločníkov – Jasona Baldwina a Jessieho Misskelleyho. Žaloba sa opierala najmä o priznanie Misskelleyho, ktorého IQ dosahuje iba 72 bodov. Svoje priznanie neskôr odvolal, a tak v prípade ostalo veľa nezodpovedaných otáznikov a chýbajú jednoznačné, priamo usvedčujúce dôkazy. Veľa ľudí verí v Echolsovu nevinu, po celých Spojených štátoch i vo svete sa uskutočnilo niekoľko kampaní na jeho podporu a na zhromažďovanie peňazí pre právnikov.

Napriek tomu sa doteraz nepodarilo dosiahnuť obnovenie procesu a Echols čaká v cele smrti na deň, keď mu podajú smrtiacu injekciu. Čas trávi odpisovaním na listy, ktorých mu denne prichádza takmer sto. Podľa arkansaských zákonov musí vo väzení aj pracovať, tak pomáha v kuchyni a v knižnici. Vznikla dokonca aj internetovská stránka jeho obdivovateľov, nad ktorou prokurátori iba krútia hlavou. „Robia modlu z niekoho, kto dokázal brutálne zavraždiť tri nevinné deti…“ Echols tvrdí, že jeho dni sú naplnené snívaním o slobode. „Vždy si predstavujem deň, keď odtiaľto budem môcť vyjsť ako slobodný človek, osobne sa stretnúť so všetkými, čo verili v moju nevinu a poďakovať sa im. Chcel by som si založiť antikvariát, žiť s každým v mieri a veľa čítať. Toho zlého som si v živote užil až-až.“
(pm)