Diktátor Franco a jeho diabolsky plán, kde sa lekárom podarilo uniesť až 40 tisíc detí

348

Zločinecká a štátom podporovaná sieť zložená z lekárov a sestier v Španielsku ukradla neuveriteľných 40 tisíc detí. Podľa niektorých zdrojov to bolo až 300 tisíc. Ich zločiny zostali dodnes nepotrestané.

Po víťazstve v krvavej občianskej vojne sa hlavou Španielska stal diktátor Francisco Franco (1892-1975), sympatizujúci s Hitlerom a Mussolinim. Počas nasledujúcich 40 rokov sa Španielsko uzavrelo vonkajšiemu svetu a dochádzalo tam k veľmi tragickým udalostiam. Franco sa totiž rozhodol vybaviť si účty so všetkými, ktorí vo vojne bojovali proti nemu a jeho vojskám.

Franco zastával zvrátenú ideológiu, že pravicové rodiny (pravice podporovali vždy Franca) sú rasovo a geneticky nadradení ľavicovo zmýšľajúcim rodinám (tie stáli na strane republiky). Pavedecké zdôvodnenie jeho nenávisti voči nepriateľom malo katastrofálne následky pre tisícky rodín a ich detí. Franco inšpiroval vznik desivého systému, ktorý bol v podstate lekárskym zlodejským syndikátom a ktorého tovarom boli deti ľavicových a nízkopríjmových rodín.

Španielsko súdi princeznú Cristinu. Jej manžel kradol milióny nadácií

Lekári pod rôznymi zámienkami presviedčali matky, aby sa detí vzdali a dali ich na adopciu. Falšovali za tým účelom lekárske správy a ďalšie dokumenty. Mnoho matiek by ale na podobné veci nikdy nepristúpilo, takže im lekári jednoducho oznámili, že ich dieťa zomrelo. To bolo pritom už odovzdané čakajúcim novým rodičom z tých správnych rodín. Lekári nechceli pochopiteľne ukázať pravým rodičom ich údajne zosnulé dieťa, niekedy pre tieto účely používali aj skutočne mŕtve batoľatá.

Desivý systém fungoval až do 90. rokov, ako tvrdí dokument BBC, ktorý sa tejto problematike venuje. Polícia začala celú záležitosť prešetrovať až v roku 2011. Mnoho lekárov a sestier sa odhodlalo svedčiť, zrejme výmenou za to, že nebudú obvinení. Potvrdili, že rodičkám boli vpravované do tela drogy, aby sa dali ľahšie presvedčiť k odobratiu dieťaťa. Polícia nariadila otvoriť hroby, kde mali ležať mŕtve deti. Vnútri boli len kosti zvierat či dospelých, takže bolo jasné, že deti nezomreli.

Išlo o širokú a veľmi početnú sieť, napriek tomu policajti čoskoro zistili, že sa niektoré mená v prípadu objavujú až podozrivo často. Hlavnými aktérmi kauzy boli doktor Manuel Vela a sestra María Gomezová. Obaja stáli pred súdom, ale výsledok bol nevalný. Gomezová odmietla vypovedať a vydala písomné stanovisko, že ide o nechutnú kampaň a že za svoj život nepočula o jedinom prípade takého zaobchádzania s deťmi. Vela sa obmedzil na vetu, že „vždy konal v Božom mene, aby som pomohol deťom a ochránil matky“. Doposiaľ nebol nikto odsúdený.

Adepti bojových umení zložia na zem býka len s pomocou holých rúk, bez toho aby ho usmrtili

V Španielsku vzniklo ale niekoľko spolkov združujúcich deti či rodičov, ktorí boli Francovým režimom takto postihnutí. Ľudia si nechávajú robiť testy DNA a snažia si overiť, či ich rodičia sú skutočne tí praví. Ďalší ľudia, ktorí považovali svoje deti za mŕtvych, majú nádej, že niekde stále žijú, hoci s inými rodinami. Celú vec odštartovalo tvrdenie istého Juana Luisa Morena, ktorému jeho otec na smrteľnej posteli povedal, že ho kúpil od jedného kňaza v Zaragoze. A rovnako vraj postupovala rodina, s ktorou sa priatelili. Podarilo sa vystopovať aj sestru v nemocnici, ale tá čokoľvek poprela. Lenže veci sa už dali do pohybu a ľudia po celom Španielsku začali riešiť svoje rodinné zväzky, ktoré doteraz považovali za nespochybniteľné. Aký rozvrat to prináša, je ťažké si predstaviť. Španielske súdnictva navyše zatiaľ s celou kauzou nedokázali príliš pohnúť a na spravodlivosť sa tak zatiaľ márne čaká.