V pondelok 2. augusta by sa dožil 68 rokov. Vladimír Dzurilla, legenda medzi slovenskými brankármi, svoju hokejovú kariéru odštartoval v Kovosmalte Petržalka, odtiaľ viedla jeho cesta do Slovana Bratislava. Tam pôsobil od roku 1957 až do roku 1973. Následne ďalších päť sezón odchytal v brnenskom Zetore a nemeckých tímoch Augsburger EV (1978-1979) a SC Riessersee (1979-1982). Bol povestný svojím pokojom a ten prenášal aj na spoluhráčov. Okrem svojej postavy vynikal aj brilantne vybrúseným štýlom a bleskurýchlou lapačkou. Aj vďaka týmto vlastnostiam dokázal počas svojej bohatej kariéry zlikvidovať nájazdy tých najlepších svetových útočníkov.
Svojimi výkonmi sa prepracoval aj do reprezentácie Československa, za ktorú odchytal 172 zápasov. V lige odohral 19 sezón a nastúpil na 571 stretnutí. Medzi slovenskými brankármi je Vladimír Dzurilla držiteľom najväčšieho počtu medailí z vrcholných podujatí. Na prelome tisícročí ho vyhlásili za víťaza ankety Slovenský hokejista 20. storočia a v ankete Slovenský športovec 20. storočia skončil tretí. Mimoriadnymi výkonmi upútal na I. ročníku Kanadského pohára 1976. V súboji s domácimi javorovými listami v prvom zápase vychytal domáce hviezdy, ktorým zneškodnil 29 striel a Československo tak jeho zásluhou vyhralo 1:0.
V roku 1998 ho uviedli do Siene slávy IIHF, 30. novembra 2002 aj do Siene slávy slovenského hokeja. Má za sebou tri štarty na ZOH a na 10 majstrovstvách sveta. V roku 2007 mu prezident SR in memoriam udelil Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.
„Samozrejme, že si na Dzurillu spomínam a sú to spomienky, ktoré sa nikdy nevymažú,“ uviedol pre TASR súčasný asistent trénera v Slovane, ale aj jeho niekdajší spoluhráč Miroslav Miklošovič. „Bol to vynikajúci brankár, ktorý predbehol dobu. Vždy bolo na neho spoľahnutie, často naprával naše chyby. popri tom bol vynikajúci človek, vedel nezištne pomôcť, poradiť. pamätám si, keď som ako mladý prišiel do Slovana, išli sme do Grenoble, kde nás zavolali na prípravu. Vlado pred jedným zápasom prišiel za mnou počas rozkorčuľovania pred zápasom a spolu so mnou hovoril a hral sa s pukom. pre mňa to bola obrovská česť, že prišiel za mnou, že práve taký veľký hráč to urobil a našiel si na mňa čas. Aj som rozmýšľal, prečo práve za mnou, no asi si ma chcel oťukať, zistiť čo v tom mladom hráčovi je. Asi ma jednoducho skúšal. po tých rokoch si myslím, že možno aj vďaka nemu som v Slovane obstál. Aj teraz keď stojím pred zimným štadiónom, nesúcim jeho meno, tak sa vraciam tých 40 rokov dozadu a som rád, že tento velikán hokeja mi dodal obrovskú chuť do mojej hráčskej kariéry a myslím si, že som v nej uspel. Som rád, že v Slovane som vydržal tak dlho, nielen ako hráč, ale aj ako tréner. Slovan je moja srdcovka.“
Dosiahnuté úspechy:
majster sveta: 1972, 1976, 1977
striebro z MS: 1965, 1966, 1968
bronz z MS: 1963, 1964, 1969, 1970
ZOH: 1968 Grenoble (striebro), 1964 Innsbruck (bronz), 1972 Sappora (bronz)
V roku 1965 ho vyhlásili za najlepšieho brankára MS a dostal sa do All stars tímu, rovnako v All stars nechýbal ani v roku 1969.
Ako tréner pôsobil v Slovane Bratislava a Düsseldorfe EG.
