Krafftovci ktorý skončili v pažeráku sopky

389

Keď niečo naozaj milujete, to najlepšie, čo sa vám môže stať, je, keď vám za to niekto platí. Presne to sa stalo dvom milovníkom sopiek Katie a Maurice Krafftovým. Avšak ich vášeň pre ohnivé pekelné diery sa im nakoniec stala osudnou.

Katia a Maurice milovali seba navzájom a spoločne milovali sopky. Ľudia majú radi sopky, to nie je zase tak výnimočné, ale málokto túži byť v pažeráku vulkánu, ktorý zrovna chrlí a vrhá von žeravú lávu. Na to už človek musí byť veľký šialenec. Lenže Katia a Maurice mali ako svoju prácu práve zachytávanie čo najdetailnejších a najlepších snímok sopečných erupcií. Fotili lávu, dym, šľahajúce plamene. A boli pri tom šťastní. Stali sa z nich jedni zo svetovej najuznávanejší vulkanológov.

„Sú tak mocné, tak nádherné, jednoducho sa do nich musíte zamilovať,“ hovorila o svojej láske k sopkám Katia. Ona aj jej manžel boli sopkami posadnutí odmalička. Maurice sa hneď po dokončení štúdií na vysokej škole venoval pozorovaní vulkánov. Bez akýchkoľvek kontraktov, iba z vlastných peňazí. Prvé spoločné pozorovanie, na ktoré padli takmer všetky ich úspory, bola na známej sopke Stromboli.

Snímky, ktoré pár vydal pri erupcii tejto talianskej sopky, obleteli svet. Ľudia sa začali zaujímať o pár, ktorý sa nebál fotiť samotnú bránu do pekla. Práve tam odštartovala ich spoločná kariéra, ktorá sa začala čoskoro sľubne rozvíjať.

Cestovali spoločne po svete a fotografovali sopky. „Chcel by som zomrieť v sopke, ale bohužiaľ pravdepodobnosť, že sa to stane, je veľmi malá,“ povedal v jednom rozhovore Maurice. Za svoju dvadsaťpäťročnú kariéru spoločne navštívili a zdokumentovali stovky sopiek, nafotili tisíce snímok a zaobstarali 300 hodín filmových záznamov. Naozaj úctyhodné dielo, ktorému ťažko v tejto oblasti konkurovať.

„Videl som toľko erupcií za tých 23 rokov, že už by mi nevadilo, keby som zajtra zomrel,“ nechal sa počuť v ďalšom rozhovore Maurice. Avšak tentoraz sa mu jeho želanie splnilo. V júni roku 1991 sa obaja manželia vypravili spoločne s početnou skupinou vulkanológov k japonskej sopke Unzen. V kráteri došlo k náhlej, neočakávanej a veľmi silnej erupcii, ktorá zabila 40 ľudí mieriacich k vrcholu sopky. Ako ukázalo vyšetrovanie, telá manželov Krafftových boli zo všetkých ľudí k pažeráku sopky najbližšie. Aj cez to, že išlo o nesmiernu tragédiu, ľudia z vulkanologickej spoločnosti sa zhodovali, že Krafftovci zomreli tak, ako si vždy priali. Na sopke, pri svojej práci, ktorú milovali.