DeSalvo pochádzal zo šiestich detí, v detstve trpel tyraniou a pravidelnými bitkami násilníckeho otca. Podobne ako otec, aj Albert začal v puberte drobnými krádežami a vykrádaním áut, za čo bol aj niekoľkokrát odsúdený. Ako sedemnásťročný sa dostal do armády, slúžil v okupovanom Nemecku, kde sa napriek malej postave vypracoval za armádneho šampióna v boxe. Tu sa aj oženil a v roku 1955 sa vrátil do USA aj s manželkou Irmgard Kessel, s ktoru mal 2 deti. Slúžil vo Fort Dix, štát New Jersey, kde ho zatkli pre sexuálne obťažovanie deväťročného dievčatka. Keďže jej matka si neželala publicitu, nepodala obžalobu a DeSalvu prepustili z armády. Vrátil sa aj s manželkou a dvoma malými deťmi do Bostonu, kde sa začali postupne prejavovať jeho nadmerné sexuálne chúťky.

 

Manželku nútil k sexu niekoľkokrát denne,

postupne začal navštevovať ženy v domácnosti a vydávajúc sa za agenta modelingovej agentúry im sľuboval veľkú kariéru. Počas návštev s metrom v ruke zisťoval ich proporcie a tak sa polícii stal známy ako „merač.“ Zatiaľ sa však držal na uzde a ženy neobťažoval, ale dopustil sa niekoľkých vlámaní, takže si nakoniec odsedel dva roky vo väzení. Po návrate na slobodu jeho temné chúťky prepukli v plnej sile. Násilím vnikal do bytov, kde znásilňoval osamelé ženy, ako sám tvrdil, za jedno ráno ich „urobil“ aj šesť.

Celkovo sa počet obetí priblížil k tisícke

Po istom čase začal k znásilneniam pridávať aj krutosť a týranie, až v lete roku 1962 znásilnil a potom pančuchou zaškrtil svoju prvú obeť, 55-ročnú Annu Slesersovú. Potom nasledovali 85 a 75-ročné dôchodkyne. DeSalvo vždy na mieste zanechával svoj charakteristický „podpis“ – nahé telo znásilnenej ženy v lascívnej polohe a slučku okolo krku z nylonovej pančuchy. Niektoré z obetí dokonca aj po zahrdúsení ešte dobodal kuchynským nožom, čo mu vraj spôsobovalo najväčšiu rozkoš. Vždy však po sebe dôkladne zahladil stopy, takže polícia bola bezradná. V Bostone dokonca vzniklo špeciálne oddelenie na dolapenie tohto masového vraha, mesto obchádzal strach, ale „meračovi“ sa vždy podarilo v poslednej chvíli polícii vykĺznuť z rúk.

Jeho poslednou obeťou sa 4.januára 1964 stala 19-ročná dievčina. Po vražde doma sledoval televízne správy, večeral a hral sa s deťmi. „Vedel som, že som ju zabil ja, ale nevedel som prečo… Jednoducho som na to už nemyslel,“ priznal sa neskôr vo väzení.

Škrtičové obete
Tony Curtis v role bostonského škrtiča Alberta DeSalva

DeSalva nakoniec zatkli na jeseň roku 1964

pre obyčajné vlámanie a ako narušeného delikventa umiestnili v psychiatrickom ústave. Tu sa svojmu spolubývajúcemu vyspovedal zo všetkých svojich zločinov, podľa jeho slov bolo obetí spolu až 15. Po jeho uväznení vraždy žien v Bostone ustali. Na základe jeho rozprávania, ktoré spoluväzeň tajne nahrával, ho premiestnili do väznice vo Walpole. Polícii bolo jasné, že podrobnosti s miest činu, ktoré popisoval DeSalvo, nemohol vedieť nikto iný, ako vrah. Napriek tomu ho nikdy oficiálne z vrážd neobžalovali. Koncom novembra 1973 ho našli v cele s nožom, zabodnutým v srdci. Dodnes sa nevie, kto zobral do rúk spravodlivosť a ukončil život Bostonského škrtiča.

Albert Henry DeSalvo, 1931-1973 (lm)