Kruté Vianoce budú mať Martuškini rodičia zavraždenej adoptívnym bratom. Najskôr kruté výčitky, potom bolestné lúčenie, vysvetľuje psychológ

119

Najhoršie Vianoce v živote majú pred sebou rodičia Marušky († 22), ktorú v nedeľu v českej Besednice brutálne zabil jej adoptovaný brat Jozef (16). Dokážu sa so všetkým vyrovnať, prežiť vlastné výčitky? Dokážu chlapcovi, ktorého s láskou prijali do svojej rodiny, raz odpustiť? Čo o tom hovorí detský psychológ Miloslav Čedík.

Prípad, kedy adoptovaný chlapec, zrejme pod vplyvom drog, zaútočil na svoju nevlastnú sestru a zabil ju, údajne ju mal podrezať, šokoval celé okolie rodiny. Prečo myslíte, že sa obrátil proti sestre, s ktorou vyrastal?
„Nemáme k prípadu zatiaľ veľa informácií, ale u jedincov, ktorí nejakú dobu zneužívajú drogy, je správanie nevypočítateľné. Človek má v sebe bežne mechanizmy, ktoré nám nedovolia, aby sme zaútočili na iného človeka. Pod vplyvom drogy je vnímanie úplne posunuté a ovládacia rovina je znížená. Úplne na mieste teraz je, aby pri tom mládencovi bola vykonaná dôkladná diagnostika jeho stavu, takže prejde vyšetrením na psychiatrii. A ďalšia v poradí je práca s rodinou.“

Šestnásťročný Josef zabil svoju dvadsaťdvaročnú sestru Marušku, asi kvôli drogám! Sestra sa ho stále zastávala, tvrdia miestni

Rodičia si teraz adopciu zrejme vyčítajú …
„Pre rodičov, ktorí vlastne tomu mládencovi poskytli službu, to musí byť strašná skúsenosť. Čaká ich vyrovnávanie sa s tou vecou, ​​zrejme výčitky a podobne. Ale tí rodičia skutočne nemuseli urobiť nič zle. „

Dalo sa nešťastie nejako predísť?
„Okolie má názor na všetko, ale nikto nevie, ako to v tej rodine skutočne fungovalo, aké boli reálne vzťahy vnútri a či trebárs aj mohli byť spúšťacím mechanizmom. Mohla tam byť nejaká rivalita, či už zjavná alebo skrytá. Vo chvíli, keď robíte dobrú vec a sú pri tom ďalšie deti z rodiny, tak je potrebné sa pýtať, či si to želajú, alebo nie. Ako ich na to rodičia pripravujú … Rozohráva sa tu veľa vzťahových liniek, ktoré môžu vyústiť v rozpory medzi súrodencami.“

Ako sa s tým dokážu vyrovnať rodičia? Môžu synovi niekedy odpustiť?
„Vždy je zásadné rozlúčenie. Aj keď je to bolestné, kruté, tak je potreba to uzavrieť, rozlúčiť sa. Potom ich čaká proces porozumenie tomu, čo sa stalo. Tu by mohlo byť na mieste poradiť sa s odborníkmi. A ak adoptovanému synovi niekedy dokážu odpustiť? Odpustenie je tá bodka, je to jedna z možností, aby sme mohli vykročiť ďalej, ak je to možné a ak sme na to pripravení. „