Masaker bizónov bol holokaustom pre 50 miliónov zvierat

846

Vo westernoch sa objavujú zábery na veľké stáda bizónov, okolo ktorých sa preháňajú indiáni. Pravda je taká, že tieto majestátne zvieratá boli takmer úplne vyhubené. Než do Ameriky dorazili Európania, žilo tu odhadom päťdesiat miliónov bizónov. Na konci 19. storočia ich zostalo 300.

Bizonie lebky

Bizóny postihlo to, čo by sa dalo nazvať zvieracím holokaustom. Kým pôvodný indiáni ich lovili len v obmedzenej miere pre vlastnú potrebu, bieli ľudia sa pustili do ich úplného vyhladenia. Pritom jediné, čo z nich boli schopní zužitkovať, boli ich kože. Stovky stiahnutých bizónov tiel hnilo medzi mračnami múch na mnohých severoamerických pláňach. Kože sa vo veľkom prevážali do Nemecka, kde sa ďalej spracovávali. Využitie sa však nakoniec našlo aj pre kosti bizónov. Z nich sa dal vyrobiť kostný porcelán a tiež sa používali ako hnojivo. Miestny usadlíci preto prechádzali pastviny s mŕtvymi stádami a zbierali kosti a lebky bizónov. Tona bizónich kostí sa vykupovala za tri doláre.

Lov bizónov Zabíjanie bizónov sa stalo masovou záležitosťou aj z ďalších dôvodov. Železničné spoločnosti sa obávali, že stáda prebiehajúce cez koľaje sa môžu zraziť s vlakom a verbovala lovcov, aby stáda strieľali priamo z idúcich vlakov. Vybíjanie státisícov bizónov podporovala a schvaľovala tiež americká armáda. Americká vláda usporiadala najrôznejšie opulentné masakri pod zámienkou loveckých a streleckých súťaží. Tiež miestny pastieri chceli svoje stáda zbaviť nežiaducej konkurencie na pastvinách a bizóny strieľali, kde na nich narazili.

Vyhubenie bizónov malo ešte jeden cieľ, obmedziť populáciu samotných indiánov, ktorí boli na ich mäse závislí. Za týmto účelom usporadúvala hony na bizóny armáda, ktorá ich nechcela na kože ani pre mäso. Ako povedal jeden americký generál: Lovci bizónov urobili viac pre porážku indiánov, než celá naša armáda za päťdesiat rokov.

V roku 1880 už nebolo na čo strieľať. Stáda z amerických prérií úplne zmizli. Zostávalo posledných pár stoviek kusov, keď si verejnosť začalo uvedomovať, že ľudstvo práve vyvraždilo jeden celý živočíšny druh. Dobrovoľníci a neskôr tiež americká vláda začali podnikať kroky, aby zvyšok bizónov zachránili pred totálnym vyhynutím. V dnešných dňoch sa odhaduje populácie na pol milióna kusov žijúcich voľne a 30 000 v národných parkoch. To je asi 1% z pôvodného počtu.