Nové podnikanie v Prahe. Sprievodca Karim ukazuje jej odvrátenú tvár , akú nepoznáme

2802

Bol som šlapka, čo mala šarm!

Je zjavením z drsnej reality. Padlý anjel. Travesti démon. Bývalý prostitút, chalan z ulice a zaslúžilý bezdomovec. Keď idete s Karimom večernou Prahou, ľudia sa otáčajú. Má namaľované oči, umelé riasy, ženská gestá, vyrazené zuby, ale hovorí ako chlap. Stal sa výraznou tvárou pražskej agentúry Pragulic, ktorá zamestnáva ľudí z ulice ako sprievodcov po jej kriminálnych uličkách. Prezradí, kde sa dá prespať, čo kde čmajznúť, kde sa zadarmo najesť a napiť a kde predať vlastné telo.

Žil som v centre prostitúcie

Karim od základu zmenil pohľad na moju milovanú Prahu. Od narodenia asi do dvadsiatich dvoch som býval v Spálenej ulici. Čas od času sa pri nočnom návrate domov stretli moje oči s očami prostitútky, nič zvláštneho. A ktosi sa opýtal, či „nezháňam „. „Žil si na okraji drogového trojuholníka,“ hovorí Karim. Hneď na začiatku prehliadky si s každým zo skupiny tyká. „Národná trieda bola feťacka zóna, kde si zohnal drogy. Perlovka bola centrom prostitúcie a veľká šliapacia zóna dodnes vedie od Lazarskej cez Karlák až k Faustovu domu, “ hovorí.
Počas prehliadky ukazuje v inom svetle ďalší celkom milá miesta. Napríklad malebný, hoci dosť pomočenie priechod pri Národnej triede medzi Platýzom a kostolom svätého Martina v stene: „Tu sme sa hádali o klientov sa šľapkami z narodky. Okolo kostola totiž bola travesti zóna,“ hovorí.
Neďaleká Perlovka v časoch svojej najväčšej slávy bola rozdelená na štyri zóny. „Najskôr boli dievčatá do áut, potom chlapci a dievčatá dohromady, potom dievčatá na privát a nakoniec šlapky vo výkladoch,“ približuje vtedajší zákony. V automate Koruna na Václaváku sa potom nasledujúce dopoludnie s pasákmi vyúčtovala tržba. „Veľa dievčat tu umlátili klienti, pasáci aj kolegovia zo žiarlivosti. Dneska je tu len tá plaketa,“ ukazuje pomníček Padlým ženám.

Trochu iná mapa Prahy

Počúvať Karima rozprávať o prostitúcii je ako prežívať film Mandragora naživo. Popisuje, čo zažil u psychopatického pasáka Krysy doma, aké nechutné praktiky klienti mali, koľko kde stál orálny sex, ale aj lámanie rebier na želanie. Spomenul aj na legendárnu prostitútku Grófku, ktorá vraj v roku 1968 mlátila kabelkou do ruských tankov. Karimové sprievodcovanie začína na Hlavnej stanici, kde začínal napokon aj pred rokmi.“V pätnástich som prišiel do Prahy, šliapal som pri Fantovej kaviarne, tam to bolo za trest. Malé zárobky, veľké riziko magorov,“ hovorí. Chlapci, ktorí dodnes šliapu na Hlaváku, sú len Česi. „Nikdy by neliezli na Anděl, to je cudzinecká zóna. České dievčatá zase nelezú Bulharkám a Ruskám do rajonu na Václaváku, majú svoje Karlovo námestie,“ opisuje mapu Prahy, ktorú bežný smrteľník nepozná. A v jednom podniku na ulici Ve Smečkách pracuje vraj Šesťdesiatpäťročná prostitútka, čo sa telom živí cez tridsať rokov.

Ociachovaný ulicou

Pokračuje sa cez Václavák, Perlovka a Platýz až do Café Louvre na Národnej triede. Tento priestor mal za totality tiež vyhlásené meno. Karim rozdá svojej skupinke vlastnoručne maľované obrázky. Nahí chlapci, smutné dievčatá, anjeli. Kto chce, môže si kúpiť. „Niečo po rodičoch vo mne zostalo. Otec bol známy brnenský divadelník Rudolf Lampa, mama maľovala. Maturitu som nedokončil a skončil na ulici,“ hovorí vlastným menom Karel Lampa nad pohárom piva.

Na ulici zostal nakoniec dvadsaťpäť rokov.

Skoro sedem rokov bral pervitín, trikrát ho zabásli, osemnásť rokov pracoval – ako sám hovorí – ako podniková šlapka, čo mala šarm. Nakoniec ho jeden z klientov nakazil vírusom HIV. Dnes mu z divokého života ostali len travesti show a divadlo. Ale ulicu má zažranú pod kožu. „Na ten spôsob života si ľahko zvykneš. Nikto ťa nebuzeruje a nenúti dodržiavať poriadok,“ hovorí.